Podielnické listy, ktoré vydávali poľnohospodárske družstvá, majú podľa odhadu Milana Mišánika, predsedu Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností, hodnotu okolo 365 miliónov eur. „Nominálna hodnota jedného je obvykle 33,30 eura, na burze cenných papierov sa s nimi obchoduje len výnimočne a ak, tak sa predávajú za desatinu, maximálne štvrtinu nominálnej hodnoty,“ vraví Mišánik. Naše poľnohospodárske firmy sú podľa neho zaujímavé aj pre zahraničných investorov aj preto, že pôda je ešte relatívne nevyčerpaná. „Cítime tlaky na družstvá aj na poľnohospodárske podniky,“ povedal pre Pravdu. Rastie aj počet slovenských firiem so zahraničnou majetkovou účasťou.
Tí, ktorí skupujú družstevné podielnické listy, sa snažia o majetkovú účasť v poľnohospodárskych podnikoch, o členské práva v družstvách, ale aj o prevod pôdy,“ povedal Mišánik. Táto kolektívna forma hospodárenia je podľa neho východiskom z krízy. „Ázia začína skupovať majetkové portfólia nielen u nás, ale aj na iných kontinentoch.“ Nesúhlasí s tvrdením, že družstevné podielnické listy sú bezcenné.
Užitočné informácie nájdete aj v článku Kto vlastní podielnické listy a aké má práva.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Trh s pôdou je u nás slabý a situácia sa podľa Daniela Kučeru z informačného portálu Agrofarmy radikálne nezmení ani o dva roky, keď sa otvorí a pôdu budú môcť kupovať aj ľudia z krajín Európskej únie. „Pôdu si už kúpili tí, ktorí ju využívajú na poľnohospodárske účely, väčší trh s pozemkami sa u nás nerozbehne,“ tvrdí. Záujem sa podľa neho sústreďuje na Ukrajinu, Rumunsko, Bulharsko či Poľsko, kde sa dá pôda voľne prenajať, ale aj na Čechy, kde sa už môže voľne nakupovať. „Zaoberáme sa väčšinou len väčšími a súvislými výmerami, okolo 20, 50, 100 a viac hektárov. Investori kúpia celé družstvá alebo podniky aj s nájomnými zmluvami.“
,,Vlastníkom v predaji pôdy nemôžeme zabrániť," vraví Jozef Urminský, predseda Poľnohospodársko-podielnického družstva Prašice so sídlom v Jacovciach. Ich družstvo dalo do obehu 60-tisíc družstevných podielnických listov. Ako druhé na Slovensku premenilo ich zaknihovanú podobu na listinnú. „Chceli sme dosiahnuť, aby sa podielnické listy dostali aj do rúk členov družstva,“ konštatoval. Podstatné podľa neho je, aby členovia boli zainteresovaní na hospodárskych výsledkoch, obzvlášť, ak v družstve aj pracovali. „Robia všetko pre to, aby príjmy družstva boli vyššie.“ Podľa Urminského chýba jasný zámer štátu, ako sa bude ďalej nakladať s poľnohospodárskou, ale aj lesnou pôdou, aby ľudia mali istotu, že sa ich cenné papiere časom zhodnotia. Tie sa môžu zhodnotiť, iba ak pôda produkuje. „Pridanú hodnotu tvorí len vtedy, ak sa kvalitne a intenzívne obrába,“ dodal.
Za vyňatie pôdy na stavebné účely sa platia aj naďalej odvody, ale len za najkvalitnejšiu pôdu v bonitnej triede 1 až 4, ktorá je v Trnavskom, Nitrianskom a Košickom kraji. Za každý štvorcový meter odňatý na výstavbu sa platí 15, 12, 9 a 6 eur. Ostatné bonitné triedy, 5 až 9, sa zaberajú bez odvodu. Aj v takých prípadoch treba však na príslušnom obvodnom pozemkovom úrade podať žiadosť. Brzdou je aj naďalej obrovská rozdrobenosť pozemkov. „Vlastnícky rozdrobené pozemky sú aj menej hodnotné,“ vraví Kučera.
Ak niekto majiteľa osloví s tým, že si od neho kúpi podielnický list, ktorý zakladá majetkovú účasť v družstve, mal by si dôkladne zvážiť, či tieto majetkové hodnoty predá. „Preveriť by si mal tiež, či nejde o podvod a zvážiť, či je z hľadiska perspektívy vidieka výhodné predávať ho,“ vraví Zuzana Gulová, tlačová tajomníčka ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. „Na členoch družstva je, aby družstvo prosperovalo tak, aby o ich podielnické listy bol vyšší záujem, ako je ich nominálna hodnota.“
Družstvá môžu podiely alebo DPL od majiteľa odkúpiť a ak tak urobia, musia ich umoriť. Väčšinou ich však skupujú členovia alebo vedenie družstva a v takých prípadoch sa neumorujú, ale majetok sa sústreďuje v ich rukách. Družstvá ako celok môžu, ale nemusia podielnické listy od majiteľov odkúpiť. Zákon im však túto povinnosť neukladá a majitelia nemôžu reálne zasiahnuť do ich hospodárenia, ak nie sú členmi. Ministerstvo nemá v pláne tento stav meniť.
V súčasnosti sa na najvyššej úrovni v rámci únie vedú aj diskusie o čerpaní eurofondov na ďalšie rozpočtové obdobie. „Ministerstvo sa bude snažiť program rozvoja vidieka na roky 2014 až 2020 nastaviť tak, aby odrážal aktuálne potreby a požiadavky celého rezortu, aj po finančnej stránke musí byť vyvážený.“