Pre krízu Sociálna poisťovňa platí stále tučnejší balík nezamestnaným a do jej kasy priteká menej financií od firiem i ľudí. Zároveň sa však nenapĺňa scenár, že z druhého dôchodkového piliera odídu desiatky tisíc sporiteľov a z ich zrušených súkromných účtov posilnia Sociálnu poisťovňu milióny eur. „Ak by bol výber poistného tak, ako je, vyjdeme možno do 30. septembra,“ uviedol podľa agentúry SITA Muňko.
DISKUTUJTE: Nebude na dôchodky, alebo Sociálna poisťovňa straší?
Jeho odhad vychádza z pohľadu na rozpočet poisťovne. Ten predpokladá, že z druhého piliera do konca júna – keď sa opätovne zavrie – vystúpi aspoň 50-tisíc sporiteľov. Vďaka tomu by na účet Sociálnej poisťovne prišlo 77,2 milióna eur (2,3 miliardy korún). Zatiaľ však súkromný penzijný účet podľa Muňka zrušilo len zhruba 16-tisíc ľudí, osem tisíc, naopak vstupilo.
O peniaze chce Muňko požiadať ministra financií Jána Počiatka, ktorý ich však pre krízu a útlm ekonomiky tiež na rozdávanie nazvyš nemá. Poisťovňa pritom môže využiť niekoľko ciest, ako zlepšiť situáciu vo vlastnej kase. Napríklad pokúsiť sa získať vyše 900 miliónov eur, ktoré dlhujú firmy aj ľudia na nedoplatkoch.
Napriek zlej situácii v rozpočte pritom ide Sociálna poisťovňa obetovať ďalšie peniaze. Zaplatí rozposlanie varovného listu pol miliónu obyvateľov Slovenska, ktorí si v druhom pilieri sporia na penzie.
Odborníci upozorňujú, že reálne sa nemôže stať, aby Sociálna poisťovňa nemala na výplatu penzií. „Určite Sociálna poisťovňa nezostane bez peňazí. Ministerstvo začiatkom júna zverejní odhady vývoja ekonomiky a zváži ďalší vývoj vo verejných financiách vrátane Sociálnej poisťovne,“ reagoval vo štvrtok Miroslav Šmál, hovorca rezortu financií. Ak by Sociálnej poisťovni chýbali peniaze, ministerstvo to bude musieť podľa Šmála vyriešiť.
Na fakt, že štát sa do roka 2009 púšťa s časovanou bombou vo forme niekoľkonásobne nadhodnoteného odhadu príjmov od „navrátilcov“ z druhého piliera, upozorňovali už vlani na jeseň viacerí ekonómovia.
„Kým pri prvom otvorení piliera v roku 2008 im vláda ,dopomohla‘ predĺžením povinnej doby sporenia na penziu z 10 na 15 rokov, v roku 2009 sa s ničím podobným nepočíta,“ varoval vtedy Ján Marušinec z MESA 10. Kabinet si mal podľa neho pripraviť dopredu scenáre, kde chce v prípade nenaplnenia odhadovaných príjmov šetriť. Neurobil tak však.