Štát tak firmy prinúti zmeniť investičnú stratégiu, čo znamená, že úspory sa v najbližšom čase príliš zhodnocovať nebudú. Či si sporiteľ vybral najrizikovejší rastový, vyvážený, či najbezpečnejší konzervatívny fond, peniaze zo všetkých zrejme skončia vo veľmi bezpečných, ale aj málo výnosných cenných papieroch. V akciách, ktoré môžu priniesť najväčší zisk, ale aj najhlbšiu stratu, bolo už pred niekoľkými mesiacmi len zhruba päť až osem percent peňazí.
„Garancia zo strany dôchodkových spoločností platí pri všetkých fondoch. Stratégie teda budú podobné,“ skonštatoval Ivan Barri, výkonný riaditeľ Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.
Rozmýšľať, či v kríze prejsť z rastového fondu do menej riskantného vyváženého sa teda neoplatí, hoci v rámci jednej penzijnej firmy to má klient kedykoľvek zadarmo. Zároveň platí, že ak dôchodková firma predsa len nechá pár akcií v rastovom fonde a tie začnú na trhu rásť, klient zarobí.
Sporitelia od júla nemusia ani špekulovať, či by iná spoločnosť mohla ich úspory na dôchodok viac zhodnotiť. „Zhodnotenie bude na úrovni peňažného trhu. Momentálne, keďže sa bojuje s krízou a všetky centrálne banky znižujú kľúčové úroky, je peňažný trh veľmi nízko. Nebude to však trvať večne. Keď sa kríza pominie, môžu nastať tlaky na rast cien a aj úroky pôjdu vyššie. Či to bude jedno percento, dve alebo päť, bude závisieť od trhu,“ uviedol v rozhovore pre Pravdu Peter Socha, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.
Zhruba 1,5 milióna sporiteľov má aktuálne v dôchodkových spoločnostiach uložených 2,6 miliardy eur (vyše 78 miliárd korún).