„Hoci žiadna z politických strán to otvorene nepriznáva, zvýšenia dôchodkového veku sa dočkáme možno už v nadchádzajúcom volebnom období,“ nevylučuje odborník na sociálnu problematiku Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Radovan Ďurana. Pripomína, že Sociálna poisťovňa vlani len starobným dôchodcom vyplatila omnoho viac, ako získala na odvodoch. A rok skončila so stratou 356,5 milióna eur. Takýto vývoj je neudržateľný.
Ak by sa s dôchodkovým vekom nehýbalo, znova by to išlo len na úkor neúnosného zadlženia ďalších generácií. Ekonómovia varujú, že dôchodkovému systému na Slovensku hrozí kolaps. Vek nároku na penziu, ktorý na dnešnej úrovni patrí k najnižším v Európe, odporúčajú zdvihnúť čo najskôr.
Dnešný dôchodkový systém podľa Ďuranu oslabujú dlhodobo známe faktory: nepriaznivý demografický vývoj, rastúci počet vyšších dôchodkov aj predlžovanie veku dožitia, keď čoraz menej pracujúcich musí prispievať na čoraz viac dôchodcov. „Otáľanie s riešením znamená len ďalšie zvyšovanie schodku štátneho rozpočtu,“ tvrdí expert.
Diskutujte: Aký je ideálny vek odchodu do dôchodku?
Dnešné koaličné strany tvrdia, že nad ničím podobným neuvažujú. Verejne to už vyhlásil líder Smeru a premiér Robert Fico aj šéf HZDS Vladimír Mečiar. „Určite nepodporíme zvyšovanie vekovej hranice odchodu do dôchodku. Činnosť skôr musí zlepšiť Sociálna poisťovňa. A uberieme z dávok tým, čo nie sú ochotní pracovať,“ tlmočí rovnaký postoj aj hovorca SNS Dušan Štrauss.
Opozícia ide ešte ďalej, ponúka skôr populistické sľuby zaťažujúce systém. Kresťanskí demokrati chcú zvýhodniť v odchode do predčasného dôchodku matky v závislosti od počtu vychovaných detí. Pri štyroch a viacerých potomkoch by sa im dôchodok nekrátil vôbec, čo je to isté, ako keby naň mali nárok už 60-ročné. „Zvyšovanie dôchodkového veku zatiaľ nepripúšťame. Stále totiž nie sú naplno využité iné možnosti vytvárania zdrojov – daňová politika, podpora podnikania, úspory vo verejných prostriedkoch,“ uvádza expert na sociálnu politiku KDH Július Brocka.
Bugárov Most zase plánuje pridať plošne 30 eur starodôchodcom či rozšíriť možnosti odchodu do predčasného dôchodku pre ľudí bez šance zamestnať sa. Podpredseda strany Ivan Švejna však osobne ako ekonóm nutnosť zvyšovania vekovej hranice priznáva. „Je to o zodpovednosti, nie o tom, že by sme niekomu chceli zle,“ zdôvodňuje. Zmeny podľa neho treba prijať čo najskôr, aby nabiehali postupne a nie skokom. „Pri účasti Mostu v budúcej vláde podporím ich zahrnutie do programového vyhlásenia,“ povedal Švejna.
Posun vekovej hranice nezvažuje ani SMK. „Ak by sa naša strana dostala do vlády, presadzovala by skôr reformy v 1. pilieri dôchodkového poistenia,“ zdôrazňuje poslankyňa Klára Sarközy. Bližšie ich však nespresnila. Súčasná vláda podľa nej v tejto oblasti neurobila nič. „Akurát zdeformovala 2. pilier,“ myslí si Sarközy.
Diskusie o zvýšení dôchodkového veku sa vedú takmer v každej krajine Európskej únie, a to o dva až päť rokov. Aj tieto tvrdé opatrenia, s ktorými nesúhlasí najmenej polovica európskej populácie, by sa však už o niekoľko rokov mohli ukázať ako absolútne nedostatočné.
Podľa ústavu National Institute of Aging totiž už v najbližších desaťročiach rapídne pribudne ľudí starších ako sto rokov. Kým teraz ich na planéte žije okolo 340-tisíc, v roku 2050 ich má byť asi šesť miliónov.
Je však otázne, dokedy sa bude dať súbežne zvyšovať aj dôchodkový vek. Najmä preto, že v EÚ podľa štatistík aj teraz pracuje len polovica ľudí z vekovej skupiny 55– až 64-ročných. „Hranica dôchodkového veku ani vo vyspelých krajinách nie je predĺžiteľná nad 70 rokov. Na Slovensku by jej zvýšenie na 65 rokov znamenalo stop na dlhé roky,“ mieni sociologička Silvia Porubänová. Ťažko si podľa nej predstaviť šoféra po sedemdesiatke, ktorý riadi autobus plný detí. Alebo šičku v porovnateľnom veku sediacu celý deň za strojom. Podľa nej začne preto časom čoraz väčší význam nadobúdať cesta samosporenia na dôchodok.