Rozumnejšie by teda podľa Kouřila bolo, keby vstup bol automatický s možnosťou výstupu z druhého piliera neskôr. „Reálne 18-ročný mladý človek myslí na všetko iné, len nie na dôchodok,“ povedal Kouřil. Podľa neho približne 50 až 60 tisíc mladých je novovstupujúcich do pracovného pomeru každý rok a v rámci ING vstupuje do druhého piliera len malá časť.
Zmeny v legislatíve v rámci druhého piliera od júla minulého roka priniesli podľa Kouřila zastabilizovanie fondov dôchodkových správcovských spoločností. „Chápeme snahu vlády, že chceli počas krízy priniesť opatrenia pre relatívne konzervatívnych Slovákov. No kríza viac-menej už pominula a legislatíva na to zatiaľ nereagovala, aj keď sporitelia by zmeny mohli privítať a potenciálne by tak mohli mať vyššie výnosy,“ povedal Kouřil.
Zníženie odplaty za správu fondov je tiež jedným z opatrení, ktoré museli dôchodkové správcovské spoločnosti znášať. Na jednej strane zníženie odplaty urobilo starobné dôchodkové sporenie pre klientov atraktívnejším, no po znížení poplatkov sa tento biznis podľa Kouřila stal pre dôchodkové správcovské spoločnosti menej atraktívnym. „Príjmy boli u nás vlani nižšie než v roku 2008, a to aj napriek tomu, že majetok rástol,“ uviedol Kouřil.
V rámci tretieho piliera sa podľa Kouřila vlani prvýkrát stalo, že počet klientov doplnkových dôchodkových spoločností klesol. Dôvodom bola podľa Kouřila ekonomická kríza, ktorá ľudí nútila siahnuť na akékoľvek svoje úspory. „Strata zamestnania a potreba finančných prostriedkov bola asi hlavným motívom,“ skonštatoval Kouřil. Nízky priemerný stav účtov v treťom pilieri a veľký odliv peňazí pred dosiahnutím dôchodkového veku svedčia podľa neho o tom, že tretí pilier zatiaľ neveľmi pomáha k dôstojnej starobe a k slušným dôchodkom. Dôvody ING vidí v celkovej ekonomickej situácii, hodnotovom rebríčku a v platnej legislatíve.