Z celkového počtu nízkych dôchodkov tvoria veľkú časť tie, ktoré boli priznané ešte do konca roku 2003. Išlo napríklad o takzvané pomerné starobné dôchodky či dôchodky manželky – ich poberateľom stačilo v tom čase na jeho priznanie desať rokov zamestnania, ale aj penzie tých, ktorí na Slovensku odpracovali iba časť z potrebnej doby zamestnania, čiže poberajú takzvaný čiastkový dôchodok. Nízke starobné dôchodky sú aj také, ktoré sú krátené v súbehu s inými penziami.
Penzisti, ktorých čistý mesačný príjem nedosahuje úroveň životného minima, môžu od štátu dostať štyri rôzne príspevky v hmotnej núdzi. Prvým je základná dávka v hmotnej núdzi, ktorá slúži na zabezpečenie základných životných potrieb. Dôchodca, ktorý žije sám, tak dostane od štátu 60,50 eura mesačne. Ak však žije v domácnosti s ďalšími osobami, musí aj ich úrad práce posúdiť a zistiť, či majú pri spoločnom hodnotení nárok na dávku.
Ďalšou možnosťou je ochranný príspevok vo výške 63,07 eura. Ten sa poskytuje ľuďom, ktorí si nemôžu zlepšiť svoju situáciu prácou. Dôchodcovia majú nárok aj na dve eurá mesačne na zdravotnú starostlivosť a príspevok na bývanie v sume 55,80 eura mesačne.
Napriek sľubu zostali dávky rovnaké
V minulosti sa výška dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k nim vždy upravovala od septembra, v závislosti od výšky životného minima, ktoré sa upravuje k prvému júlu. K septembru 2010 však k zmene nedošlo. „Som poberateľkou dávok v hmotnej núdzi. Každý rok mi dávku úrad práce zvýšil, nie však v roku 2010. Pritom táto povinnosť ministerstvu vyplýva zo zákona. Navyše je všetko drahšie,“ napísala nám čitateľka Marta Balážiková z Piešťan. Lenže zákon o pomoci v hmotnej núdzi hovorí len o tom, že sumy dávky a príspevkov môže k 1. septembru kalendárneho roka upraviť vláda Slovenskej republiky nariadením, neukladá jej povinnosť.
„Ministerstvo práce predloží vláde návrh nového zákona o pomoci v hmotnej núdzi v auguste,“ vraví hovorkyňa rezortu práce Slavomíra Sélešová. „Tento zákon bude upravovať právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi novým spôsobom, pričom pôjde o prísnejšiu a adresnejšiu úpravu podmienok vzniku nároku na ňu. Súčasťou zákona už nebude príspevok na bývanie. Ten bude riešený samostatným zákonom. V prípade jeho schválenia sa predpokladá, že nadobudne účinnosť od 1. januára 2012,“ dodáva.
Penzisti o dávku žiadať nemusia
Ak Sociálna poisťovňa penzistovi vypočíta nízky starobný dôchodok, pri ktorom môže mať nárok na dávku v hmotnej núdzi, začne úrad práce vecí a rodiny konanie aj bez podania žiadosti. Sociálnej poisťovni totiž zákon ukladá povinnosť oznámiť túto skutočnosť úradu práce.
„O dávke v hmotnej núdzi rozhodujú úrady práce bez žiadosti aj vtedy, ak ide o poberateľov inej dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku, ale iba ak tento dovŕšil 62 rokov veku a je predpoklad, že by vzhľadom na sumu jeho dôchodku mohol poberať dávku v hmotnej núdzi,“ vysvetľuje hovorkyňa Sociálnej poisťovne Jana Ďuriačová.
„Mladší poberatelia ostatných nízkych dôchodkov, teda najmä invalidných, vdovských alebo vdoveckých, ktorí ešte nepoberajú starobný dôchodok, musia o dávku v hmotnej núdzi úrad práce vždy požiadať. O možnosti požiadať o dávku v hmotnej núdzi ich však informuje Sociálna poisťovňa,“ dodáva. Podľa jej slov to, či suma dôchodkovej dávky nie je nižšia, ako je suma životného minima, Sociálna poisťovňa skúma jednak v čase priznania dôchodkovej dávky, jednak pri každom hromadnom zvyšovaní dôchodkových dávok od 1. januára kalendárneho roka.
„Pri posudzovaní nároku občana s nízkym dôchodkom vychádzame tak ako v ostatných prípadoch, skúmame či je ženatý, aký druh dôchodku mal priznaný. Pri každom druhu dôchodku sú iné nároky na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k nej,“ hovorí Daniela Sigetová, vedúca oddelenia pomoci v hmotnej núdzi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany. „U poberateľov starobného dôchodku neskúmame, či sú vlastníkmi bytu alebo domu, vzniká im nárok na príspevok na bývanie a tiež nárok na ochranný príspevok,“ dodáva.
Chystajú sa zmeny
V roku 2012 by sa mal dôchodkový systém zmeniť. Minister sociálnych vecí Jozef Mihál sa snaží presadiť zavedenie minimálneho dôchodku. Penzisti by tak už nemuseli žiadať o dodatočné dávky a príspevky. „Otázka zavedenia minimálneho dôchodku je aktuálna, napokon ide o záväzok vlády zakotvený aj v programovom vyhlásení,“ povedala hovorkyňa rezortu Slavomíra Sélešová. „Vláda zavedie minimálny dôchodok tak, aby pri splnení definovaného obdobia poistenia nebol ani jeden poistenec v stave hmotnej núdze,“ konštatovala. Riešiť by ho mala novela zákona o sociálnom poistení, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť v roku 2012. "Vzhľadom na to, že stále prebiehajú práce na predmetnej novele, jej odovzdanie do medzirezortného pripomienkového konania je naplánované až na leto 2011, je ešte veľmi skoro hovoriť o konkrétnej podobe minimálneho dôchodku,” dodala Sélešová.