Vláda zvažuje zachovať z troch fondov garancie len pri konzervatívnom a pri zvyšných bude možné investovať aj do rizikovejších akcií. Ak teda ľudia po zmene neprejdú do konzervatívneho fondu, vystavia svoje budúce penzie vyššiemu riziku. Podľa prieskumu agentúry Focus väčšina ľudí nevie, ako sa zachovať po prijatí plánovaných legislatívnych zmien.
„Reálne tak hrozí, že vo fondoch s akciami zostanú aj ľudia s nízkym sklonom k riziku, a to by som považoval za chybu,“ povedal Jozef Paška, predseda predstavenstva Allianz Slovenská dss. Za najlepšie riešenie tak považuje, ak by sa rastový i vyvážený fond zlúčili s konzervatívnym. V takto vytvorenom fonde by DSS–ky aj naďalej doplácali prípadné straty zo svojich peňazí.
„Tiež by sa vytvorili dva nové fondy, teda dlhopisový a akciový,“ dodal Paška. V tých by sa už však za prípadné straty neručilo. Tieto fondy by tak mohli investovať do rizikovejších akcií, ktoré ľuďom ponúkajú vyšší zisk, ale súčasne i vyššie riziko možnej straty. „Konkrétny príklad, hodnota akcií indexu D J Eurostoxx 50 je stále o 46 percent nižšia, ako bola v roku 2000, aj keď v období posledných 20 rokov je vyššia o viac ako 220 percent,“ dodal Paška. Do akcií by tak mali investovať ľudia schopní zniesť aj dlhodobú stratu a veriaci vo vyšší budúci výnos.
„Nemyslím si, že reformu treba robiť takto, s pánom Paškom sme sa stretli viackrát a jeho argumenty ma nepresvedčili,“ povedal Ľudovít Kaník, poslanec SDKÚ. Pri spúšťaní druhého piliera mali totiž Slováci ako jediní možnosť výberu z troch fondov s rozdielnym typom investovania. „Vinou minulej vlády sa z nich stal jeden a zlučovanie by znamenalo podľahnutie jej tlaku,“ dodal Kaník. V budúcnosti sa tak s konzervatívnym fondom zlúči podľa Kaníka len vyvážený a garancie hradenia prípadných strát zostanú zachované práve tu. Súčasne by sa rastový fond mal premenovať na investičný a vytvorí sa nový akciový fond.
Keďže dve tretiny peňazí sporiteľov sú uložené práve v rastovom fonde, väčšina ľudí príde o garancie. „Ľuďom bude treba dať informáciu, že pozor, tu už garancia nie je a ak ju chcete, treba prestúpiť do konzervatívneho,“ dodal Kaník. Z prieskumov agentúry Focus však vyplýva, že každý štvrtý Slovák neurobí nič, bez ohľadu na to, aké zmeny v druhom pilieri schváli súčasná vláda. Napriek nízkemu sklonu k riziku tak veľa ľudí môže zostať vo fondoch investujúcich do akcií. To môže spôsobiť problémy v prípade poklesu akcií, keď reálne veľa sporiteľov začne prichádzať o svoje peniaze tak ako v roku 2008.
Súčasná vláda tomu chce zabrániť možnosťou miešania vkladov medzi jednotlivé fondy. „Približne po štyridsiatke by som bol za to, aby začalo byť povinné vloženie určitého objemu úspor do konzervatívneho fondu,“ uzavrel Kaník.