Z celkového počtu nízkych dôchodkov tvoria veľkú časť tie, ktoré boli priznané do konca roku 2003. Išlo napríklad o takzvané pomerné starobné dôchodky či dôchodky manželky. Ich poberateľom stačilo v tom čase na jeho priznanie desať rokov zamestnania. Nízke starobné dôchodky sú aj také, ktoré sú krátené v súbehu s inými penziami. „Do tejto skupiny ľudí patria aj dôchodcovia, ktorí dostávajú ešte druhý dôchodok z cudziny, takže ich celkový príjem z dôchodkového zabezpečenia môže byť omnoho vyšší ako životné minimum,“ hovorí Jana Ďuriačová, riaditeľka komunikačného odboru Sociálnej poisťovne. V pásme do výšky životného minima sa nachádzajú aj bývalí vojaci, resp. policajti, ktorí poberajú od Sociálnej poisťovne dôchodok za dobu odpracovanú v civile a popritom majú výsluhový dôchodok.
Čo je dôvodom nízkych penzií, Sociálna poisťovňa nevyhodnocuje. „Penzie priznávame individuálne na základe zákonom stanovených kritérií – poistenec musí dosiahnuť dôchodkový vek a aspoň 15 rokov dôchodkového poistenia, ktoré musí byť riadne zdokladované. Starobný dôchodok sa potom vypočítava tiež na základe zákona – priemerný osobný mzdový bod krát súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na dôchodok krát aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku,“ dodáva Ďuriačová. „Výška dôchodku závisí od výšky zárobkov od roku 1984, z ktorých platil poistné na dôchodkové poistenie a jeho výška teda odráža príjmy, z ktorých sa platilo poistné v rozhodujúcom období, ako aj celkovo získané obdobie dôchodkového poistenia,“ vraví Daniela Šulcová z mediálneho odboru ministerstva práce.
„Ak niekto zaplatil nižšie poistné na dôchodkové poistenie, má v zásade aj nižší dôchodok.“ Podľa Šulcovej sú však nízkopríjmové osoby pri výpočte dôchodku zvýhodnené prvkom solidarity, a to prostredníctvom zvýšenia priemerného osobného mzdového bodu, ak je tento nižší ako 1.
O možnej hmotnej núdzi informuje poisťovňa
Penzisti, ktorých čistý mesačný príjem nedosahuje úroveň životného minima, môžu od štátu dostať štyri rôzne príspevky. Ak budúcemu penzistovi vychádza dôchodok nižší, ako je suma životného minima, Sociálna poisťovňa k rozhodnutiu o dôchodku poberateľa mladšieho ako 62 rokov priloží informáciu o možnosti posúdenia hmotnej núdze. „Túto však neposielame poberateľom starobného, starobného a vdovského dôchodku, starobného a vdoveckého dôchodku, sociálneho dôchodku poberateľa staršieho ako 62 rokov. V týchto prípadoch kontaktujeme Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny. Elektronicky im oznámime identifikačné údaje týkajúce sa poberateľa dôchodku, aby mohli začať konanie o posúdení hmotnej núdze,“ vysvetľuje Ďuriačová.
„Konanie o posúdení hmotnej núdze sa začína písomnou žiadosťou občana, ktorý o dávku žiada na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, odbore sociálnych vecí podľa miesta trvalého bydliska,“ vraví hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Danica Lehocká. „V prípade dôchodcov sa výška dávky a príspevkov určí ako rozdiel medzi sumou nárokov stanovených zákonom o pomoci v hmotnej núdzi a príjmom. Suma nárokov sa skladá z dávky, ktorá sa stanoví podľa počtu spoločne posudzovaných osôb, príspevku na zdravotnú starostlivosť na každú osobu, ochranného príspevku pre občana, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, a príspevku na bývanie,“ vysvetľuje Lehocká.
Zo sumy nárokov sa odpočíta príjem spoločne posudzovaných osôb, pričom sa za príjem nepovažuje 25 percent starobného a predčasného starobného dôchodku, ak dôchodca získal obdobie dôchodkového poistenia viac ako 25 rokov, táto suma sa zvyšuje o 1 percento za každý ďalší rok dôchodkového poistenia.
Základná dávka v hmotnej núdzi slúži na zabezpečenie základných životných potrieb a dôchodca, ktorý žije sám, môže dostať od štátu 60,50 eura mesačne. Ak však žije v domácnosti s ďalšími osobami, musí aj ich úrad práce posúdiť a zistiť, či majú pri spoločnom hodnotení nárok na dávku. Ďalšou možnosťou je ochranný príspevok vo výške 63,07 eura. Ten sa poskytuje ľuďom, ktorí si nemôžu zlepšiť svoju situáciu prácou. Na zdravotnú starostlivosť môže štát prispieť dvomi eurami mesačne a príspevok na bývanie môže poskytnúť v sume 55,80 eura mesačne. „Na aktivačný príspevok nárok nevzniká, nakoľko sa navzájom vylučuje poberanie ochranného a aktivačného príspevku,“ dodáva Lehocká.
Bude nová právna norma spravodlivejšia?
Zlepšiť situáciu nízkopríjmových penzistov by mal zákon o minimálnom dôchodku. „Ministerstvo práce plánuje zavedenie minimálneho dôchodku, ale vzhľadom na to, že jeho nastavenie si vyžaduje istý čas, k 1. januáru 2012 ešte do platnosti nevstúpi. Momentálne prebiehajú rokovania s ministerstvom financií,“ vysvetľuje Šulcová.
V štádiu príprav je aj ďalší zákon – o dávkach v hmotnej núdzi. „Tento by mal byť predmetom rokovania vlády koncom augusta, účinnosť by mal nadobudnúť už od 1. januára 2012.“ Keďže sa pripravuje nový zákon, o zvýšení dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k nej sa neuvažuje napriek tomu, že dávky v hmotnej núdzi sa zvyšovali naposledy v septembri roku 2009. „Nová právna norma od budúceho roka zavedie spravodlivejšie prerozdelenie dávok v hmotnej núdzi,“ dodala Šulcová.
Problém celej únie
To, že väčšina penzistov sa odchodom do dôchodku dostáva na hranicu chudoby alebo pod ňu, nie je len problémom Slovenska. Hovorí o tom aj štúdia Chudoba a sociálne vylúčenie starších občanov EÚ, podľa ktorej je riziku chudoby je vystavených až 84 miliónov Európanov. Európsky parlament preto požiadal o vypracovanie štúdie v 18 členských štátoch.
Zúčastnili sa na nej ľudia starší ako 60 rokov. Zhodne konštatovali, že vysoké životné náklady a nízky dôchodok vedú k ich sociálnemu vylúčeniu a izolácii. Niektorí si myslia, že verejná doprava je pridrahá a nemôžu si ju dovoliť a nazdávajú sa, že aj tento fakt prispel k ich väčšiemu odrezaniu od sveta, pretože sa nemôžu voľne pohybovať a cítia sa zajatcami vo vlastnom dome alebo blízkom okolí.
Mnohí po odchode do penzie stratia pocit sebestačnosti. Z malej penzie majú často problém uhradiť náklady na bývanie, stravu a zvyšujúce sa doplatky za lieky a často sú odkázaní na pomoc príbuzných.