Menej lichotivá je však už skutočnosť, ak ministerstvo práce v dôvodovej správe k zákonu uvádza, že po prijatí zákona zo systému sociálnych dávok vypadne takmer 31–tisíc penzistov, ktorí dnes poberajú sociálne dávky. A pokiaľ ide o vplyv zákona o hmotnej núdzi, ako aj zákona o príspevku na bývanie na rozpočet verejnej správy, plánuje ušetriť viac ako 17 miliónov eur. A to už na budúci rok. Je to prinajmenšom zvláštne, najmä ak si vláda do programového vyhlásenia dala, že bude pripravovať legislatívu v prospech sociálne slabších.
„Zákon má podľa mňa aj etický problém. Predkladateľ počíta s úsporou takmer dvadsať miliónov, čiže je otázne, čo je motívom tejto legislatívnej úpravy. Keď robiť zmenu, tak by sme mali ľudí viac motivovať, a to znamená, že by legislatíva mala počítať s navýšením výdavkov,“ hovorí Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku. Oceniť sa podľa jeho názoru dá zámer oddeliť príspevok na bývanie od dávky a potenciálne ho poskytnúť viacerým, ale potom je tu vraj otázka, ako ho nastaviť tak, aby bol pre ľudí výhodný. „Podľa mňa je to však nepremyslená až agresívna sociálna reforma, ktorá tvrdo zasiahne chudobných ľudí. Je zarážajúce, že bola pripravená takáto drastická reforma sociálneho systému,“ konštatoval.
Nadácia má výhrady k obom zákonom, ale kľúčové sú najmä k zákonu o hmotnej núdzi. „Základnou filozofiou návrhu je, aby sa ľudia viac snažili a vlastným pričinením si zvyšovali životnú úroveň. Filozoficky sa s tým dá súhlasiť, lebo život v hmotnej núdzi je demotivujúci. No zmena, keď väčšia časť dávky bude závisieť od aktivity alebo motivácie, je absolútne nepripravená,“ pokračuje. Ďalším problémom je podľa neho rapídne zníženie základnej dávky, ktorá je na hranici absolútnej chudoby. „V modernom, sociálnom a demokratickom štáte by sa to diať nemalo. Je tu snaha zadefinovať základné životné podmienky, akými sú strava a ošatenie, ale ide sa ľuďom uprieť právo na bývanie, pretože to už nebude považované za ich súčasť.“
„Zníženie dávok v hmotnej núdzi nie je plne v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi o základných ľudských právach vrátane práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti,“ povedal podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel a žiada ministerstvo práce, aby návrh zákona o hmotnej núdzi stiahlo z ďalšieho legislatívneho procesu. „Žiadam novelou zákona o pomoci v hmotnej núdzi stanoviť objektívnu dávku v hmotnej núdzi, ktorá by zohľadnila základné životné podmienky a základné životné potreby,“ odkázal.
To, že sa zníži počet poberateľov dávok, pripúšťa v dôvodovej správe aj predkladateľ zákona. „Predpokladá sa, že do systému hmotnej núdze nespadne súčasných približne 30 800 poberateľov dôchodcovských dávok.“ Po novom sa totiž už penzistom bude pri posudzovaní nároku na dávky započítavať celý ich dôchodok, kým v súčasnosti je to len 75 percent. Proti tomuto sa však ohradila Jednota dôchodcov Slovenska „Navrhujeme, aby pre dôchodcov, ktorí majú odpracovaných 25 a viac rokov, bola započítaná len pomerná časť starobného dôchodku do príjmu pre posudzovanie hmotnej núdze. Zápočet celého starobného dôchodku bude mať za následok vylúčenie veľkej časti dôchodcov, ktorí sú poberateľmi dávok v hmotnej núdzi, zo systému poberateľov dávok. Aplikácia zákona v tejto forme spôsobí zvýšenie počtu občanov v hmotnej núdzi.“
Základná dávka by po novom mala predstavovať mesačne 20 percent životného minima, ktorého výška je od júla tohto roka 189,83 eura. Dávka by tak bola na úrovni 37,97 eura a je určená na základné životné potreby, teda stravu, ošatenie, nevyhnutnú základnú osobnú hygienu a výdavky na domácnosť. Penzista k nej ešte môže dostať solidárnu dávku. Tá je určená pre ľudí, ktorí si nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť príjem. Ide tak o starobných dôchodcov, invalidných dôchodcov s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako o 70 percent či o tehotné ženy. Jej výška je v návrhu nastavená na 40 percent sumy životného minima (75,93 eura).
Nie sú to však len penzisti, ktorých sa, ak bude zákon schválený, dotkne negatívne. „Vplyv bude mať aj na príjmy poberateľov, ktorým sa poskytuje dávka na najnižšej úrovni základných životných podmienok (t. j. základná dávka a príspevok na zdravotnú starostlivosť). Počet týchto poberateľov na základe aktuálnych štatistík je 45 818, z toho 45 808 bude dotknutých negatívne. Podľa odhadu sa im v priemere znížia príjmy približne o 46 eur mesačne,“ píše sa v správe.