Polovici ľudí v druhom pilieri sa oplatí prestúpiť

Sporitelia v druhom pilieri hľadajú cestu, ako neprísť o peniaze, ktoré si odkladajú na penziu. Takmer 20-tisíc ľudí preto v januári prestúpilo do konzervatívnych dôchodkových fondov, ktoré ich vklady na sto percent ochránia pred poklesom hodnoty aj po prvom apríli.

07.02.2012 20:00 , aktualizované: 08.02.2012 08:00
sporenie, vklad, mince, peniaze, úspory, pilier Foto:
Ilustračné foto.
debata (68)

Sporitelia vo vyvážených a rastových fondoch, ktorých je takmer 1,3 milióna, už takúto garanciu mať nebudú. Po reforme ministra Jozefa Mihála (SaS) im dôchodkové správcovské spoločnosti nebudú povinné doplácať prípadné straty. Prestúpiť do konzervatívnych fondov sa tak oplatí takmer 800-tisíc z celkovo 1,4 milióna sporiteľov v druhom pilieri.

„Pri dnešnom nastavení by sme odporúčali sporiteľom, ktorí nemajú dostatočné vedomosti o investovaní a majú odpor k riziku, aby svoje úspory alebo aspoň ich podstatnú časť presunuli do dlhopisového fondu,“ hovorí Jozef Paška, predseda predstavenstva Dôchodkovej správcovskej spoločnosti Allianz.

Po marcových voľbách sa však môže dôchodkový zákon zmeniť. Opozičný Smer v prípade zostavenia vlády počíta s opätovným zavedením garancií v druhom pilieri. Podľa poslanca Branislava Ondruša by povinnosť doplácania vzniknutých strát mala ostať viac ako osemstotisíc ľuďom. „V prieskume Allianzu sa za zachovanie garancií vyslovilo 57 percent ľudí nachádzajúcich sa v druhom pilieri,“ zdôvodnil Ondruš.

„Nikomu neberieme možnosť mať úspory v garantovanom fonde,“ zdôraznila hovorkyňa ministerstva práce Slavomíra Sélešová. O garancie prídu len tí sporitelia, ktorí sa rozhodnú ostať vo vyvážených a rastových fondoch a nepožiadajú o prestup do konzervatívneho, po novom dlhopisového fondu.

„Súčasná vláda pokračovala v tradíciách všetkých predchádzajúcich vlád a nemala záujem robiť zmeny konsenzuálne naprieč celým politickým spektrom,“ upozornil Viktor Kouřil, generálny riaditeľ VÚB Generali. Dôchodkové správcovské spoločnosti tak už počítajú s ďalšou, už 23. novelou zákona o starobnom dôchodkovom sporení za sedem rokov od zavedenia druhého piliera. Správcovia penzií pre nezhody politikov nemôžu pripravovať dlhodobé stratégie investovania a chyby vidia v prístupe pravicovej i ľavicovej vlády. „Súčasné nastavenie garancií na polročný horizont pre všetky fondy je nezmyslom, ale úplné zrušenie garancií v zmiešanom a akciovom fonde tiež nepovažujeme za najlepšie riešenie pre veľmi zlú informovanosť sporiteľov, ktorí nedokážu objektívne vyhodnocovať svoj sklon k riziku, ako aj pre všeobecne nízke ekonomické a finančné povedomie,“ vysvetlil Vladimír Ravinger, člen predstavenstva DSS Poštovej banky.

Pri polročnom hodnotení ziskovosti fondov môžu správcovia penzií investovať len do pokladničných poukážok či termínovaných vkladov. Vláda Roberta Fica tak zbytočne prísnymi garanciami zamedzila investovaniu do dlhopisov. Bezpečné desaťročné nemecké dlhopisy ponúkajú v poslednej emisii priemerné ročné výnosy 1,82 percenta, kým za posledný rok sa všetky fondy druhého piliera priemerne zhodnotili len o 1,46 percenta. Na druhej strane súčasná vláda núti dôchodkové spoločnosti nakúpiť aspoň minimálne množstvo akcií pri akciovom či indexovom fonde. „Ak sa táto tendencia bude prehlbovať, čoskoro budú o investovaní úspor na dôchodok rozhodovať politici a nie odborníci,“ dodal Ravinger.

Sporitelia zatiaľ nemôžu prestúpiť do nového indexového fondu. Dôchodkové správcovské spoločnosti vytvoria tento typ fondov až v apríli. „Vzhľadom na výhody, ktoré ponúka, predpokladáme, že sporitelia využijú možnosť prestupu do tohto dôchodkového fondu,“ dodala Daniela Šulcová z mediálneho odboru ministerstva práce. Ľudí k tomu má podľa ministerstva motivovať napríklad nižší poplatok za správu, žiadna odplata za zhodnotenie, pasívne spravovanie finančných prostriedkov, ktoré je často výnosnejšie ako aktívna správa.

Podľa ekonómov je v časoch krízy rizikové snažiť sa zabezpečiť si budúcnosť prostredníctvom investovania na finančných trhoch, a to bez ohľadu na typ fondu. „V súčasnosti, keď stojíme pred reálnou možnosťou bankrotu časti eurozóny, prestávajú platiť všetky staré ekonomické poučky,“ povedal Vladimír Pikora, hlavný ekonóm Next Finance.

Bankrot zadlžených krajín sa prejaví okrem pádu akcií aj poklesom hodnoty dlhopisov všetkých krajín používajúcich spoločnú menu euro. „Takúto situáciu by niektoré dôchodkové fondy nakoniec nemuseli ustáť,“ dodal Pikora. Podľa českého ekonóma by tak bolo lepšie, ak by ľudia mohli namiesto núteného investovania na finančných trhoch vložiť časť peňazí do kúpy nehnuteľnosti.

© Autorské práva vyhradené

68 debata chyba