Penzistom s nízkym dôchodkom môže štát pomôcť dávkou v núdzi

Zo sumy nižšej ako sedemdesiatšesť eur žilo ku koncu júna na Slovensku 2 564 dôchodcov. Ľudí, ktorí dostávajú penziu na úrovni životného minima, čo je necelých dvesto eur, je viac ako stotisíc.

27.08.2013 06:30
dôchodok, dôchodca, žiadosť Foto:
Ilustračné foto.
debata

„Najväčšiu skupinu poberateľov starobných dôchodkov sólo a starobných dôchodkov v kombinácii s vdovským alebo vdoveckým dôchodkom tvoria penzisti poberajúci dôchodok v rozpätí od 385 do 415 eur. Tých bolo v júni 145 197,“ povedal riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder.

Aj z analýzy chudoby, ktorú urobil Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív, vyplýva, že chudobou je ohrozených 28 percent seniorov. „Keď sme si zobrali štruktúru dôchodkov, ktoré na Slovensku máme, a to jednak samostatné a jednak predčasné, respektíve dôchodky kombinované s vdovskými, tak nám vyšlo, že ku koncu minulého roku žilo pod hranicou chudoby 27,94 percenta seniorov. Ten údaj sa týka približne 280-tisíc seniorov,“ povedal zástupca inštitútu Martin Halás.

PIANO

Užitočné informácie nájdete aj v článku Aké dávky môže dostať dôchodca s nízkou penziou.

Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Odchodom do dôchodku začínajú mnohí penzisti žiť na alebo pod hranicou chudoby. Podľa údajov Sociálnej poisťovne bol ku koncu minulého roka vzťah priemerného dôchodku k priemernej mzde 46,69 percenta. Čiže ak človek zarábal priemerne 805 eur, odchodom do penzie mu z tejto sumy zostane len necelých 376 eur. Ak pracoval za 500 eur mesačne, jeho dôchodok bude necelých 234 eur.

Zrejme nízke penzie sú častým dôvodom, prečo dôchodcovia aj popri poberaní penzie pracujú. Podľa Višvádera ich ku koncu júna pracovalo 120 780.

Do skupiny chudobných penzistov sa začali zaraďovať aj živnostníci, ktorí odchádzajú do penzie a platili nízke odvody. „Je to jeden z významných faktorov. Čím sú nižšie odvody do Sociálnej poisťovne, tým je nižšia suma budúceho dôchodku a, naopak, čím sú vyššie, tým je vyššia aj suma budúcej penzie,“ povedala Jana Hrabková z komunikačného odboru Sociálnej poisťovne. „Sumu dôchodku ovplyvňuje počet odpracovaných rokov, vymeriavacie základy, teda hrubý príjem a aktuálna dôchodková hodnota. Ak zamestnanec alebo živnostník dosahovali počas svojho aktívneho pracovného života nízke príjmy, respektíve príjem na úrovni minimálnej mzdy, potom aj suma vyplácaného dôchodku dosahuje nízku úroveň.“

V celkovom počte nízkych dôchodkov sú však väčšinou tie, ktoré boli priznané ešte do konca roku 2003. Išlo napríklad o takzvané pomerné starobné dôchodky či dôchodky manželky. Ich poberateľom stačilo v tom čase na jeho priznanie desať rokov zamestnania. Nízke penzie sú aj také, ktoré sú krátené v súbehu s inými dôchodkami.

„Ak klientovi vyrátame dôchodok nižší, ako je aktuálne životné minimum, informujeme ho listom, že má z dôvodu nižšej sumy dôchodku možnosť obrátiť sa na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, aby ten posúdil jeho životnú situáciu, či by mohol mať nárok na dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k nej,“ vysvetľuje postup Peter Višváder. Sociálna poisťovňa zároveň oznamuje Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny identifikačné údaje toho poberateľa dôchodku, ktorý by mal z dôvodu vypočítanej sumy dôchodkovej dávky nárok na dávku v hmotnej núdzi. O samotnú dávku, respektíve príspevky k nej, potom dôchodca žiada úrad práce, ktorý určí aj výšku dávky.

Suma, pri ktorej dôchodcovi môže vzniknúť nárok na dávku v hmotnej núdzi, závisí od sumy životného minima, ktorá sa každoročne mení. To momentálne predstavuje sumu 198,09 eura.

Dôchodcovia, ktorých príjem nedosahuje životné minimum, môžu dostať štyri rôzne príspevky, pričom konanie o posúdení hmotnej núdze sa začína písomnou žiadosťou na odbore sociálnych vecí. V prípade dôchodcov sa výška dávky a príspevkov určí ako rozdiel medzi sumou nárokov stanovených zákonom o pomoci v hmotnej núdzi a príjmom. Suma nárokov sa skladá z dávky, ktorá sa stanoví podľa počtu spoločne posudzovaných osôb, príspevku na zdravotnú starostlivosť na každú osobu, ochranného príspevku pre občana, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, a príspevku na bývanie. Zo sumy nárokov sa odpočíta príjem spoločne posudzovaných osôb, pričom sa za príjem nepovažuje 25 percent starobného a predčasného starobného dôchodku, ak dôchodca získal obdobie dôchodkového poistenia viac ako 25 rokov, táto suma sa zvyšuje o 1 percento za každý ďalší odpracovaný rok.

Základná dávka v hmotnej núdzi slúži na zabezpečenie základných životných potrieb a dôchodca, ktorý žije sám, môže dostať od štátu 60,50 eura mesačne. Ak však žije v domácnosti s ďalšími osobami, musí aj ich úrad práce posúdiť a zistiť, či majú pri spoločnom hodnotení nárok na dávku. Ďalšou možnosťou je ochranný príspevok vo výške 63,07 eura. Ten sa poskytuje ľuďom, ktorí si nemôžu zlepšiť svoju situáciu prácou. Na zdravotnú starostlivosť môže štát prispieť dvomi eurami mesačne a príspevok na bývanie je v sume 55,80 eura mesačne, ak býva sám.

Vláda však pripravuje v zákone o hmotnej núdzi viaceré zmeny. Jednou z nich je aj valorizácia základnej dávky. Tá by sa tak mala už od januára vyplácať v sume 61,60 eura mesačne, ak ide o jednotlivca, v prípade dvojice by malo ísť o sumu 107,10 eura. Penzisti si však veľmi neprilepšia, pretože príspevok na zdravotnú starostlivosť by mal byť zrušený.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #dávky v hmotnej núdzi
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy