Podľa analýzy Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív chudoba hrozí čoraz väčšiemu počtu ľudí. Najmä živnostníkom, ktorí si platia odvody z minima, ale aj tým zamestnancom a budúcim penzistom, ktorí zarábajú menej ako 800 eur v hrubom, čo je viac ako 75 percent žien a 60 percent mužov.
Odchodom z aktívneho pracovného života sa tak väčšina dôchodcov musí značne uskromniť, mnohí začnú žiť na hranici chudoby. Do skupiny chudobných penzistov pribúdajú aj živnostníci, ktorí platili nízke odvody. „Je to jeden z významných faktorov. Čím sú nižšie odvody do Sociálnej poisťovne, tým je nižšia suma budúceho dôchodku a, naopak, čím sú vyššie, tým je vyššia aj suma budúcej penzie,“ povedal riaditeľ komunikačného oddelenia Sociálnej poisťovne Peter Višváder. „Sumu dôchodku ovplyvňuje počet odpracovaných rokov, vymeriavacie základy, teda hrubý príjem, a aktuálna dôchodková hodnota. Ak zamestnanec alebo živnostník dosahovali počas svojho aktívneho pracovného života nízke príjmy, respektíve príjem na úrovni minimálnej mzdy, potom aj suma vyplácaného dôchodku dosahuje nízku úroveň.“
Užitočné informácie nájdete aj v článku Čo musíte splniť, aby vám bola pomoc v núdzi priznaná.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Ak teda zamestnanci Sociálnej poisťovne vypočítajú dôchodok nižší, ako je aktuálne životné minimum, teda menej ako 198,09 eura, informujú budúceho penzistu listom, že má z dôvodu nižšej sumy dôchodku možnosť obrátiť sa na úrad práce, aby ten posúdil jeho životnú situáciu, či by mohol mať nárok na dávku v hmotnej núdzi, alebo príspevok k nej. Sociálna poisťovňa zároveň oznamuje Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny identifikačné údaje toho poberateľa dôchodku, ktorý by mal z dôvodu vypočítanej sumy dôchodkovej dávky nárok na dávku v hmotnej núdzi. O samotnú dávku, respektíve príspevky k nej potom dôchodca žiada úrad práce, ktorý určí aj výšku dávky.
Dôchodcovia, ktorých príjem nedosahuje životné minimum, môžu dostať tri rôzne príspevky, pričom konanie o posúdení hmotnej núdze sa začína písomnou žiadosťou na odbore sociálnych vecí. V ich priznávaní nastali v januári zmeny. Po niekoľkých rokoch sa valorizovala základná dávka zo sumy 60,50 na 61,60 eura. Zároveň však bol zrušený príspevok na zdravotnú starostlivosť, ktorý sa vyplácal v sume 2 eurá.
Výška dávky a príspevkov k nej sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov stanovených zákonom o pomoci v hmotnej núdzi a príjmom. Suma nárokov sa skladá z dávky, ktorá sa stanoví podľa počtu spoločne posudzovaných osôb, ochranného príspevku pre občana, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, a príspevku na bývanie. Zo sumy nárokov sa odpočíta príjem spoločne posudzovaných osôb, pričom sa za príjem nepovažuje 25 percent starobného a predčasného starobného dôchodku, ak dôchodca získal obdobie dôchodkového poistenia viac ako 25 rokov, táto suma sa zvyšuje o 1¤percento za každý ďalší odpracovaný rok.
Pokiaľ však ide o priznanie príspevku na bývanie, dôchodcom, ktorí ho poberajú, pribudli povinnosti. Podľa nového zákona musia penzisti, ktorí ho poberajú, doložiť, že platia náklady za služby spojené s bývaním, daň z nehnuteľnosti, že platia poplatky za komunálny odpad…
„Nový zákon zjednocuje požiadavky na dokladovanie nároku na príspevok na bývanie pre všetkých žiadateľov vrátane dôchodcov. Vo verejnosti sa začal vytvárať dojem, že ide o opatrenie so širokým dosahom na dôchodcov v hmotnej núdzi. Pravdou však je, že k 31.¤decembru 2013 úrady poskytovali 15¤800 príspevkov na bývanie pre túto cieľovú skupinu. Od januára sa ich počet znížil len o 1¤500 a väčšina prípadov súvisela so zvýšením dôchodkov od 1.¤januára 2014, čím sa stratil na príspevok nárok,“ vraví Jana Lukáčová z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR. „Keďže sa od januára zvýšili dôchodky, poberatelia dávky v hmotnej núdzi boli vyzvaní na predloženie dôchodkového výmeru, čo je bežná prax už roky. Spolu s tým úrady práce klientov vyzvali aj na predloženie dokumentov potrebných na priznanie príspevku.“ Ako dodala, úrady vychádzajú žiadateľom v ústrety, poskytujú podrobné poradenstvo tak, aby klienti zvládli dokladovanie bez väčších problémov.
Pomoc v hmotnej núdzi sa prizná a vypláca od začiatku mesiaca, v ktorom občan podal žiadosť, a vypláca sa mesačne pozadu.