Každý dôchodca, ktorý sa zamestná, musí počítať s tým, že mu zamestnávateľ bude strhávať z platu dane. Na daniach pritom penzisti väčšinou odvedú štátu vyššiu sumu ako ich mladší kolegovia. Ľudia, ktorí poberajú dôchodok, totiž zväčša nemajú nárok na nezdaniteľnú časť základu dane. Zamestnávateľ im preto musí strhnúť daň z celého príjmu.
Mnohí penzisti však môžu dostať naspäť dane, ktoré im zamestnávatelia strhli zo mzdy. Podmienkou je, že ich príjem nesmie prekročiť polovicu nezdaniteľnej časti základu dane, čo je v tomto roku 1 901,67 eura. „Ak daňovník, poberateľ dôchodku v príslušnom zdaňovacom období nedostane zdaniteľný príjem vyšší ako je suma 1 901,67 eura, tak príjem u takéhoto daňovníka nepodlieha dani z príjmov fyzických osôb a daňovníkovi nevzniká ani povinnosť podania daňového priznania,“ vraví hovorkyňa Finančnej správy Patrícia Macíková.
Napriek tomu, že penzisti s takýmto príjmom nemusia podávať daňové priznanie, oplatí sa im ho podať dobrovoľne. Iba tak dostanú naspäť všetky zaplatené dane, ktoré im zamestnávateľ strhol z platu. Ak by dôchodca požiadal svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania daní, daňový úrad by mu tento preplatok na dani nevrátil.
O tom, či je príjem penzistu oslobodený od daní, alebo nie, rozhoduje hrubý zárobok ešte pred odpočítaním odvodov. Penzista tak môže priemerne zarábať mesačne 158 eur a nebude musieť zaplatiť žiadne dane. Ak by napríklad penzista pracoval celý rok na dohodu za 150 eur mesačne, zamestnávateľ by mu celkovo strhol na daniach 328 eur. Po podaní daňového priznania by celú túto sumu dostal naspäť.
V prípade, že zárobok dôchodcu presiahne polovicu nezdaniteľného minima, zvyčajne mu daňový úrad už žiadne peniaze nevráti. Penzistom sa totiž nezdaniteľná časť základu dane znižuje o vyplatený dôchodok. Keďže v tomto roku je nezdaniteľná suma vo výške 3 803,33 eura, aspoň časť nezdaniteľného minima si môžu odrátať tí penzisti, ktorých mesačný dôchodok je v tomto roku nižší ako 317 eur. Keďže sa priemerný dôchodok pohybuje na úrovni 406 eur, väčšina penzistov nemá nárok na žiadnu nezdaniteľnú sumu.
Ak dôchodca dostáva napríklad penziu 300 eur, jeho celoročný dôchodok dosiahne 3 600 eur. Má preto nárok na nezdaniteľnú sumu 203,33 eura. Na rozdiel od ostatných zamestnancov nemôžu firmy túto nezdaniteľnú sumu uplatňovať dôchodcom priebežne počas roka, ale odpočítajú si ju až naraz za celý rok v zúčtovaní alebo v daňovom priznaní.
Nezdaniteľné minimum sa znižuje len starobným a predčasným dôchodcom. Invalidní penzisti majú nárok na celú nezdaniteľnú sumu bez ohľadu na výšku svojho dôchodku. Aj v prípade, že dosiahnu dôchodkový vek a Sociálna poisťovňa im naďalej vypláca invalidný dôchodok, lebo je to pre nich výhodnejšie ako starobný dôchodok, majú stále nárok na celé nezdaniteľné minimum. Invalidný dôchodok je podľa zákona o dani z príjmov iným druhom dôchodku, ktorý nevylučuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak však po dovŕšení dôchodkového veku začnú poberať starobnú penziu, lebo je vyššia ako ich doterajší invalidný dôchodok, nezdaniteľná suma sa im bude krátiť rovnako ako ostatným starobným dôchodcom.