Od roku 2013 sa aj z práce na dohodu platia odvody. Ak sa predtým starobný dôchodca zamestnal na dohodu, zamestnávateľ mu z platu strhol len daň a žiadne odvody. V súčasnosti im musí stŕhať odvody na dôchodkové poistenie vo výške 4 percent z hrubej mzdy. To znamená, že ak penzista za mesiac zarobí na dohodu 100 eur, zamestnávateľ mu zo mzdy strhne na dôchodkové poistenie štyri eurá. Vďaka tomu môže po skončení zamestnania požiadať Sociálnu poisťovňu o zvýšenie svojho dôchodku.
Ak penzista zarába málo, aj zvýšenie dôchodku bude nízke. „V dôchodkovom poistení platí zásada, že čím sú vyššie odvody na dôchodkové poistenie, tým bude vyššia suma budúceho dôchodku,“ vraví riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Keďže odvody sa počítajú z hrubej mzdy, platí, že čím dlhšie penzista pracuje a čím viac zarába, tým mu dôchodok vzrastie výraznejšie.
V prípade, že by dôchodca pracoval na dohodu tri mesiace a každý mesiac by zarobil 100 eur, jeho dôchodok by sa zvýšil o 20 centov. V prípade, že by mesačne zarábal 300 eur, po troch mesiacoch by mal nárok na zvýšenie o 50 centov. Kto chce, aby sa mu dôchodok zvýšil ihneď po zániku dôchodkového poistenia, teda keď prestane pracovať, musí o to požiadať Sociálnu poisťovňu neformálnou žiadosťou. Žiadosť by mala obsahovať identifikačné údaje penzistu, ďalej musí uviesť, o čo žiada a odkedy. Dôchodca musí žiadosť aj vlastnoručne podpísať.
Ľuďom, ktorí o zvýšenie dôchodku nepožiadajú, ho Sociálna poisťovňa zvýši automaticky k 1. januáru nasledujúceho roku. Rovnako penzie zvýši aj tým penzistom, ktorí neprestanú pracovať a budú 31. decembra tohto roku dôchodkovo poistení.
Starobní dôchodcovia pracujúci na dohodu neplatia okrem dôchodkového poistenia žiadne iné odvody. Nemôžu preto získať nemocenské dávky či dávku v nezamestnanosti. Zamestnávateľ však za nich platí odvody na úrazové a garančné poistenie, v prípade pracovného úrazu tak môžu získať dávky z úrazového poistenia a ak im firma nebude schopná vyplatiť mzdu, môžu dostať aj dávku z garančného poistenia.
Dôchodcovia pracujúci na dohodu môžu profitovať aj z toho, že ak ich ročný príjem neprekročí 1 901,67 eura, nemusia vôbec platiť dane. Zárobok nižší ako táto suma sa totiž nezdaňuje. Zamestnávateľ im síce musí z platu strhnúť daň, keďže nemôže vopred vedieť, aký bude ich celoročný príjem, no daňový úrad im túto daň môže následne vrátiť. Penzisti, ktorých príjem neprekročí stanovenú sumu, však dostanú naspäť zaplatené dane len vtedy, ak sami podajú daňové priznanie. Ak by za nich zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie daní, štát by im žiadne dane nevrátil.
Aké práva zaručuje Zákonník práce dohodárom
- Zamestnávateľ im musí vyplácať aspoň minimálnu mzdu. V tomto roku je hodinová minimálna mzda vo výške 2,328 eura. To znamená, že ak niekto mesačne odpracuje na dohodu 40 hodín, musí v hrubom dostať aspoň 93,12 eura.
- Majú nárok na voľno v prípade dôležitých osobných prekážok v práci. Zamestnávateľ im preto musí poskytnúť voľno napríklad na návštevu lekára. Na rozdiel od riadnych zamestnancov však majú nárok len na neplatené voľno. Zamestnávateľ im naďalej nemusí poskytnúť voľno na presťahovanie ani na nájdenie nového pracovného miesta, ak dostanú výpoveď.
- Týkajú sa ich aj ustanovenia o pracovnom čase. Počas 24 hodín nemôžu ľudia pracujúci na dohodu odpracovať viac ako 12 hodín. Mladiství zamestnanci môžu v priebehu 24 hodín odpracovať maximálne 8 hodín.