Sociálna poisťovňa zašle žiadosť o dôchodok na príslušnom tlačive do druhého štátu. V záujme rýchleho vybavenia žiadosti je potrebné pri spisovaní žiadosti o dôchodok predkladať všetky relevantné doklady o dobe poistenia v Slovenskej republike a v zahraničí. Odporúčame predložiť aj potvrdenie o čísle poistenia prideleného v príslušnom štáte.
Výnimka: Napriek tomu, že v medzinárodných zmluvách, ako aj v koordinačných nariadeniach EÚ platí pravidlo, že žiadosť o dôchodok podaná na území členského štátu EÚ a štátu, s ktorým má Slovensko uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, sa považuje súčasne aj za žiadosť podľa právnych predpisov SR, platí aj výnimka, že žiadateľ môže výslovne požiadať o odloženie priznania starobného/predčasného starobného dôchodku v jednom, resp. vo viacerých členských štátoch EÚ, v ktorých pracoval.
Ako sa posudzuje dôchodok, ak som pracoval v zahraničí?
Ak občan poistenec pracoval aj v inom štáte ako na Slovensku, posudzovanie jeho nároku na dôchodok bude závisieť od toho, či bol dôchodkovo poistený v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o sociálnom zabezpečení (zmluvný štát).
Ak poistenec nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov SR, ale získal dobu poistenia aj v inom členskom/zmluvnom štáte, na vznik nároku na dôchodok sa v prípade potreby prihliadne aj na doby poistenia získané podľa právnych predpisov druhého štátu. Čiže práca v zahraničí sa mu pri odchode do dôchodku zhodnotí. Ak po započítaní dôb poistenia získaných v druhom členskom/zmluvnom štáte vznikne nárok na dôchodok, každý štát mu potom bude vyplácať sumu dôchodku zodpovedajúcu dobe poistenia, ktorá bola získaná podľa jeho právnych predpisov. Sociálna poisťovňa dôchodok teda prizná a bude ho vyplácať v sume zodpovedajúcej len obdobiu dôchodkového poistenia a zárobkom získaným na Slovensku. Ak však poistenec v niektorom členskom/zmluvnom štáte získal dobu poistenia kratšiu ako jeden rok, príslušný štát dôchodok v zásade neprizná. V takomto prípade dobu poistenia/bydliska kratšiu ako jeden rok započíta štát, ktorý priznáva dôchodok, čiže mu ho zhodnotí Sociálna poisťovňa. Odlišný právny režim sa uplatňuje pri medzinárodných zmluvách o sociálnom zabezpečení založených na princípe teritoriality, čo znamená, že dôchodok prizná a vypláca zmluvný štát, na území ktorého má poistenec trvalý pobyt. Zoznam štátov, ktoré aplikujú koordinačné nariadenia EÚ, a zoznam zmluvných štátov poistenci nájdu na internetovej stránke Sociálnej poisťovne v časti Dôchodkové poistenie v zahraničí a EÚ. Ak poistenec pracoval v iných štátoch, ako sú uvedené, teda v tzv. nezmluvných štátoch, dobu poistenia mu Sociálna poisťovňa nezhodnotí.
Môže si SZČO, ktorá poberá starobný dôchodok, uplatniť výnimku z platenia poistného do sumy 200 eur?
Takúto možnosť osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť len ako SZČO, nemá. Výnimka z platenia poistného na dôchodkové poistenie pre dôchodcov do 200 eur mesačne sa vzťahuje výlučne na prácu na základe dohôd mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce a dohoda o pracovnej činnosti). Ak popri činnosti SZČO dôchodca pracuje aj na niektorú z uvedených dohôd, výnimku z jednej dohody mesačne do 200 eur si uplatniť môže.
Pri jej uplatnení postupuje ako každý iný dôchodca – písomne informuje zamestnávateľa o uplatnení výnimky (aj jej skončení).
Odvodovú úľavu pri práci na dohodu si môžu od 1. júla 2018 uplatniť osoby s priznaným starobným, predčasným, invalidným, výsluhovým dôchodkom po dovŕšení dôchodkového veku alebo invalidným výsluhovým dôchodkom. Skutočnosť, že vykonávajú popri dohode súčasne aj činnosť SZČO, nič na tejto možnosti nemení.
Ako sa činnosť SZČO započíta do dôchodku?
Na získanie nároku na dôchodok je okrem iných podmienok potrebné splniť predovšetkým stanovené obdobia dôchodkového poistenia (pre starobný dôchodok minimálne 15 rokov). Obdobia činnosti SZČO môže Sociálna poisťovňa pri posudzovaní nároku na dôchodok zohľadniť len vtedy, keď počas nich SZČO riadne a v správnej výške platila poistné na dôchodkové poistenie. Obdobia, za ktoré SZČO neplatila poistné, sa pri posudzovaní nároku na dôchodok nezohľadňujú. V určitých prípadoch si SZČO môže poistné na dôchodkové poistenie doplatiť, vtedy mu bude výška dôchodku prehodnotená.
Kedy SZČO môže doplatiť poistné na dôchodkové poistenie?
Dôchodkové poistenie si môže zaplatiť dodatočne za obdobie, počas ktorého: mala SZČO prerušené poistenie (pozastavené vykonávanie živnosti, činnosti, od 11. dňa ošetrovania člena rodiny, v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok a nevykonáva činnosť, odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej PN), bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, bola zamestnancom s odvodovou úľavou alebo zamestnancom z najmenej rozvinutých okresov, sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo vysokej škole po dovŕšení veku 16 rokov.
So žiadosťou o dodatočné zaplatenie dôchodkového poistenia sa treba obrátiť na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne s vyplneným tlačivom Oznámenie o dodatočnom zaplatení poistného na dôchodkové poistenie. Pri dodatočnom zaplatení poistného si fyzická osoba sama určuje vymeriavací základ, z ktorého zaplatí poistné na dôchodkové poistenie dodatočne. Vymeriavací základ je minimálne vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa poistné na dôchodkové poistenie dopláca. Doplatenie poistného je možné len v prípade dôchodkového poistenia.