Ak odchodné už niekto dostane napríklad po získaní predčasnej penzie, po dovŕšení riadneho dôchodkového veku už naň nemá nárok. Alebo ak má zamestnanec uzatvorených viac pracovných pomerov u rôznych zamestnávateľov, ktoré skončí v ten istý deň kvôli odchodu do dôchodku, odchodné mu poskytne len jeden zamestnávateľ. Spravidla ide o toho zamestnávateľa, s ktorým má zamestnanec dohodnutý pracovný pomer v najväčšom rozsahu.
V prípade, že zamestnancovi vznikne nárok na odchodné, musí mu byť vyplatené minimálne vo výške jeho priemernej mesačnej mzdy. V kolektívnej alebo pracovnej zmluve sa však môže zamestnávateľ so svojím zamestnancom dohodnúť aj na vyššej sume.
Keďže odchodné je príjmom zo závislej činnosti, ako každý iný príjem z neho zamestnávateľ odvádza odvody na sociálne poistenie, teda priznané odchodné je vymeriavacím základom pre platenie poistného a započítateľné pre výpočet dôchodku.
Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Neplatí to však v prípade, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.
Ak by zamestnanec najprv čerpal dávku v nezamestnanosti a až následne požiadal o predčasný alebo o starobný dôchodok, nesplní podmienky na priznanie odchodného.