Rezort práce chce zlepšiť informovanosť o budúcich dôchodkových nárokoch z dôchodkového poistenia a starobného dôchodkového sporenia prostredníctvom dôchodkovej prognózy. Sociálna poisťovňa by mala prvýkrát do 31. mája 2024 zasielať poistencom dôchodkovú prognózu v listinnej alebo v elektronickej podobe a sprístupniť ju prostredníctvom pasívneho prístupu na individuálnom účte poistenca. Vyplýva to z návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý predložil do pripomienkového konania.
Čítajte aj Dostávate minimálny dôchodok? Jeho suma sa od januára nemení. Porastie až od januára 2024
Dôchodková prognóza má obsahovať dôchodkový vek poistenca alebo jeho predpokladaný dôchodkový vek, získané obdobie dôchodkového poistenia, ako aj informáciu o základnej prognóze starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku. Táto prognóza bude v troch scenároch, v základnom, optimistickom a pesimistickom. Tie budú vychádzať z možných scenárov vývoja ukazovateľov, ktoré majú vplyv na výšku starobného a predčasného starobného dôchodku a z možných ekonomických scenárov. Súčasťou prognózy bude aj informácia o alternatívnej prognóze starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, aj informácia o vplyve inflácie na výšku budúcej penzie.
Čítajte aj Valorizácia 2024: Dôchodky porastú o rekordných 17 percent
„V súčasnosti aj napriek tomu, že informovanosť obyvateľov o ich budúcich dôchodkových nárokoch z druhého a tretieho piliera je parciálne zabezpečená na primeranej úrovni, informovanosť o budúcich dôchodkových nárokoch z prvého piliera nie je dostatočná," priznáva ministerstvo práce a sociálnych vecí. Upozorňuje na to, že záväzok zlepšiť informovanosť občanov o predpokladanej výške ich dôchodku prostredníctvom pravidelne zasielanej komplexnej informácie podľa vzoru švédskej „oranžovej obálky“ je súčasťou programového vyhlásenia vlády, ako aj národného programu reforiem na rok 2022.
Snahou ministerstva práce a sociálnych vecí je postupne integrovať dostupné informácie od všetkých poskytovateľov dôchodkového poistenia a sporenia a komunikovať tak jednotnú prognózu dôchodku. „Zavedenie komplexnej informácie je prvým krokom k dosiahnutiu tohto cieľa, v ďalších rokoch bude potrebné smerovať aktivity k vytvoreniu aplikácie integrujúcej informácie z prvého piliera ako aj informácie od správcov v druhom a treťom pilieri," uviedol rezort. V tejto súvislosti tiež navrhuje predĺžiť obdobie na zasielanie každoročných výpisov z druhého a tretieho piliera z konca januára, resp. februára, na koniec marca.
Čo by sa ešte malo meniť?
Rozmrazenie súm minimálnych dôchodkov
V súčasnosti (od 1. januára 2021) sú sumy minimálneho dôchodku zmrazené na úrovni roku 2020 z dôvodu, že od 1. januára 2020 boli sumy minimálneho dôchodku výrazne zvýšené v dôsledku naviazania úvodnej sumy minimálneho dôchodku na 33 % priemernej mzdy. Nakoľko by sumy minimálneho dôchodku rástli rýchlejším tempom ako valorizácia systémových dôchodkových dávok, pristúpilo sa k ich zmrazeniu. Vzhľadom na meniace sa sociálno-ekonomické prostredie, najmä nárast inflácie sa navrhuje „rozmrazenie“ súm minimálneho dôchodku a opätovné naviazanie úvodnej sumy minimálneho dôchodku na 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Uvedené sa navrhuje z dôvodu aby účel minimálneho dôchodku zostal aj naďalej naplnený, t. j. aby sa poberateľ dôchodku ako jednotlivec neocitol v stave hmotnej núdze.
Valorizácia po novom
Aktuálne sa pri valorizácii dôchodkových dávok a úrazovej renty odráža vývoj spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za prvých šesť mesiacov kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa zvyšujú dôchodkové dávky, resp. úrazová renta. Návrhom zákona sa preto navrhuje predĺžiť aktuálne obdobie o tri mesiace, t. j. sledované obdobie bude prvých deväť mesiacov kalendárneho roka.Vzhľadom na to sa navrhuje posunutie lehoty poskytovania údajov Štatistickým úradom (vývoj spotrebiteľských cien) Sociálnej poisťovni do 31. októbra kalendárneho roka.
Posudzovanie invalidity
Cieľom návrhu zákona je tiež aktualizovanie Prílohy č. 4 upravujúcej percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov na účely invalidity ako jednej z podmienok nároku na invalidný dôchodok a pre stanovenie výšky invalidného dôchodku. Záväzok aktualizovať túto prílohu vyplýva z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2022, ako aj z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030.
Zmena by mala spočívať v úprave percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri niektorých ochoreniach tak, aby presvedčivo na základe najnovších medicínskych poznatkov zodpovedala závažnosti poškodenia zdravia a zaradení nových druhov ochorení do prílohy č. 4 (v súlade s aktuálnymi medicínskymi poznatkami), čo bude mať pri niektorých ochoreniach vplyv na uznanie invalidity, resp. uznanie invalidity s vyššou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a tým aj vplyv na nárok na invalidný dôchodok a jeho výšku.
Zmeny aj vo výsluhových dôchodkoch
Návrhom zákona sa tiež navrhuje zosúladiť ustanovenia zákona pri posudzovaní nároku na čiastkový starobný dôchodok poistencov, ktorí získali obdobie výkonu služby policajta a vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a ktorí súčasne získali obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v dĺžke kratšej ako 10, resp. 15 rokov. V súvislosti s navrhovaným sa v záujme dodržania zásady rovnakého zaobchádzania navrhuje primerane upraviť spôsob výpočtu starobných, predčasných starobných a invalidných dôchodkov nad rámec ustálenej judikatúry.