Zákonník práce ustanovuje len minimálnu výšku odchodného. V kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise je možné dohodnúť aj vyššie odchodné. takisto zo zákonníka nevyplýva žiadne obmedzenie súbehu odchodného a odstupného,* preto zamestnancovi, ak sú splnené podmienky, môže vzniknúť nárok na odchodné aj odstupné zároveň.
Odstupné
Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume
a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.
Odchodné
Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.
Odchodné podľa Zákonníka práce patrí teda zamestnancovi najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku (pracovná zmluva alebo kolektívna zmluva môžu výšku odchodného upraviť pre zamestnanca výhodnejšie). Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok – priemerný zárobok pre obdobie júl -september sa vypočítava z priemerného zárobku za obdobie apríl -jún.
Príklady
Príklad 1: Zamestnanec dosiahol dôchodkový vek a požiadal o priznanie starobného dôchodku. Zostal však naďalej pracovať a pracovať prestane 31. októbra tohto roku. Odchodné mu nepatrí, požiadať oň môže až po 31. októbri, keď skončí pracovný pomer.
Príklad 2: Zamestnanec dosiahol dôchodkový vek 30. septembra a o aj oň požiadal. K tomuto dátumu ukončil aj pracovný pomer. V takomto prípade má nárok na odchodné, pretože dosiahol dôchodkový vek aj nárok na starobný dôchodok a o odchodné požiadal po skončení pracovného pomeru.