Ak ste dôchodca a pracujete na zmluvu, musí vám zamestnávateľ poskytnúť také isté práva ako zamestnancom v produktívnom veku.
Zamestnávateľ musí rovnako ako všetkým zamestnancom prispieť na stravu aj pracujúcim dôchodcom. Zákonník práce určuje, kedy má zamestnanec nárok na stravné v akej výške a koľko musí zamestnanec odpracovať, aby mal nárok na stravovaciu kartu alebo finančný príspevok.
Pri skončení pracovného pomeru nepatrí odstupné len zamestnancom v nedôchodkovom veku. Niektorým pracujúcim penzistom vzniká pri odchode do penzie nárok na odstupné, presné dôvody určuje Zákonník práce. Odstupné im prináleží v prípade, ak ich zamestnávateľ prepustí. Presné dôvody vymedzuje Zákonník práce.
Pracujúci penzisti majú nárok aj na rôzne príplatky. Príplatok za prácu v sobotu a v nedeľu upravuje Zákonník práce. Podľa neho má zamestnanec za prácu v sobotu nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 2,012 eura, za prácu v nedeľu nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 4,023 eura. Príplatok za prácu v noci upravuje Zákonník práce. Za nočnú prácu považuje práca vykonávaná v čase medzi 22. až 6. hodinou. Podľa Zákonníka práce má zamestnanec za prácu v noci nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume najmenej 1,609 eura. Platí pre zamestnanca vykonávajúceho nerizikovú prácu. Zamestnanec vykonávajúci rizikovú prácu mal nárok na mzdové zvýhodnenie vo výške 2,012 eura za hodinu.
Výška mzdového zvýhodnenia za prácu sa neviaže na minimálnu hodinovú mzdu, ale na priemerný zárobok zamestnanca pracujúceho na základe trvalého pracovného pomeru. Neplatí to pre zamestnanca pracujúceho na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi príplatok za prácu vo sviatok najmenej vo výške 100 % jeho priemerného zárobku.
Čítajte viac Dôchodca a práca na dohodu? Platí odvodová úľava
Čo sa týka dovolenky, pracujúci penzista má rovnaké práva ako zamestnanec. Nárok na päť týždňov dovolenky má, ak u toho istého zamestnávateľa odpracuje minimálne 60 dní. Zamestnávateľ nesmie robiť rozdiely a musí umožniť zamestnancovi čerpať pracovné voľno bez ohľadu na to, či ide o zamestnanca v produktívnom veku alebo o dôchodcu.
Takisto má pracujúci dôchodca rovnaký nárok na voľno, ktoré priznáva Zákonník práce všetkým zamestnancom. Ak musí napríklad absolvovať vyšetrenie u lekára, musí mu zamestnávateľ poskytnúť voľno s plnou náhradou mzdy, a to na potrebný čas, najviac na sedem dní v roku. To isté platí aj v prípade, ak musí zamestnanec sprevádzať iného rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie. Aj to má nárok na sedem dní v roku.
Zákonník práce priznáva voľno zamestnancom aj v prípade úmrtia manžela alebo dieťaťa s náhradou mzdy na dva dni a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb, pri úmrtí súrodenca alebo rodiča patrí pracovné voľno na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec zabezpečuje ich pohreb.
Ak je zamestnanec zdravotne postihnutý a poveternostné podmienky mu neumožňujú dopraviť sa do práce individuálnym dopravným prostriedkom, má nárok na voľno. Platí to aj v prípade nepredvídaného prerušenia premávky alebo pre meškanie pravidelnej verejnej dopravy.
Nárok na voľno vzniká aj v prípade sťahovania. Ak sa zamestnanec sťahuje, má nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni. Ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy.
Ak je penzista zamestnaný na dohodu, podmienky sa mierne líšia. Zamestnávateľ mu však musí vyplácať aspoň minimálnu mzdu.