Architekt nemá len slepo slúžiť investorovi

Architekt Branislav Kaliský sa spolu so svojou manželkou a spolupracovníkmi z ateliéru A1 ReSpect podpísal pod mnohé projekty v Bratislave. Najznámejšia je však Eurovea.

22.05.2010 11:35
Eurovea II. Foto:
Bratislavský kompelx Eurovea
debata

Eurovea bude v budúcnosti určite najkrajšou a najznámejšou časťou rozšíreného centra v hlavnom meste. Ako rodený Bratislavčan má k svojmu mestu vzťah človeka, ktorý s ním rástol a je rád, že sa zúčastňuje na zmene jeho tváre.

Branislav Kaliský
Branislav Kaliský Branislav Kaliský

Ste rodený Bratislavčan, ale veľa času ste strávili aj v škole a v zamestnaní vonku v zahraničí. Dá sa povedať, že vás muselo hnevať, ako Bratislava vyzerala, a pritom má veľa možností na rozvoj a na to, aby časom vyzerala naozaj ako krásavica na Dunaji. Akú máte ako architekt predstavy a filozofiu, čo je vaším snom, čo by ste ešte chceli, aby sa tu dobudovalo…

Po skončení štúdia architektúry vo Viedni som v nej zostal ešte niekoľko rokov. Pohľad školy vo Viedni bol trochu iný ako v Bratislave, i keď niektorí profesori na škole v Bratislave sú presne takí vizionári ako viedenskí. No aj napriek tomu, že som študoval a pracoval vonku, som rád, že som sa do hlavného mesta vrátil.

Myslím si, že aj projektom Eurovea sme sem doniesli naspäť úctu k urbanizmu, k pokore v architektúre. Snažíme sa, aby to, čo navrhujeme, nebolo len o štvorcových metroch, ktoré investori budujú a predávajú. Štvorcové metre parkov sa bohužiaľ predať nedajú a z tohto dôvodu na ne developeri často zabúdajú. Je však nutné povedať, že sa mýlia, ak si myslia, že nemajú ekonomický efekt. Dom vsadený do vybudovaného prostredia získava na hodnote, nehovoriac o zvýšenej návštevnosti. Práve pod vplyvom mojej mamy (zhodou okolností tiež urbanistka) a profesorov z Viedne som sa naučil, že v architektúre je urbanizmus a prostredie, v ktorom sa architektúra nachádza, alfou a omegou celej tvorby. To bol ten prvý zásadný bod, ktorý som si zobral pre seba do budúcnosti. A druhý je, že architektúra, domy, kancelárie, to nie je vízia len na päť rokov, ale na päťdesiat až sto, v prípade, že je kvalitná aj na dlhšie, čiže tak k nej treba pristupovať. A dúfam, že práve pri projekte Eurovea sa nám to podarilo. Šťastná súhra náhod a okolností spôsobila, že vizionársky investor z Ballymooru bol ochotný investovať svoje peniaze aj do verejných priestorov. A druhá bola, že sme trafili na primátora mesta, ktorý sa tiež pozerá do ďalekej budúcnosti a nielen na štyri roky jeho volebného obdobia. A nakoniec, aj architekti mali náladu urobiť niečo, čo je verejné.

Verejnosť prijala projekt pozitívne, aspoň podľa ohlasov priamo na tvári miesta…

Verím tomu, že projektom Eurovea sme oživili niečo staronové. V budúcnosti by sme v našom ateliéri chceli vytvárať len živé projekty. Pred nami je napríklad pokračovanie bulváru, ktorý sa začína na Šafárikovom námestí, tiahne sa okolo Domu lodníkov, okolo Tower 115 a pokračuje ďalej. Pripájať by sa mal na Ružinovský bulvár, ktorý vlastne v minulosti založila ešte Mária Terézia.

Chceli by sme sa pokúsiť upratať mesto tak, aby sa obyvatelia aj návštevníci v ňom vedeli orientovať podľa dominantných bodov, aby vždy vedeli, kde vlastne sú. To je to, čo chýba napríklad Petržalke. A mojím najväčším snom je peší most cez Dunaj, bratislavské záhrady v Podhradí a niekoľko pekných solitérov, ktoré by umocnili charakter a výraz mesta.

Architekt Kaliský pripravuje aj druhú časť...
Eurovea II. Architekt Kaliský pripravuje aj druhú časť projektu Eurovea.

Na projekte Eurovea ste pracovali so zahraničnými odborníkmi. Aká bola s nimi spolupráca? V čom je prístup k takémuto projektu iný u nás a v zahraničí? Ako sa stotožnili vaše predstavy s predstavami cudzích developerov a investorov?

V tom, akú predstavu majú zahraniční investori o projekte a čo doň vnesú lokálni investori, by mal byť správny pomer. Je to, ako keď sa varí dobrá polievka. Treba do nej dať trošku zo všetkého, ale v správnom pomere.

Na začiatku, musím povedať, nám zahraničný investor trochu nedôveroval. Povedali nám, ukážte nám nejaký podobný projekt, ktorý ste robili. S podobným sme sa teda nemohli prezentovať. Na začiatku sme dostali k sebe v tom čase najväčší architektonický ateliér na svete (SOM), ktorý vytvoril napríklad najvyššiu vežu sveta v Dubaji. A hneď na začiatku bol z toho trochu problém?

Branislav Kaliský spolupracuje aj na projekte...
Camerun Branislav Kaliský spolupracuje aj na projekte Camerun, satelitné mesto.

Vedela sa taká veľká firma pozerať na**** také malé mesto našimi očami? Veža v Dubaji alebo londýnske doky sú naozaj monštruózne stavby, ktoré by u nás asi miesto nemali.

V tom je problém nielen menšieho, ale každého mesta. Architektúra nie je globálny odbor. Veľké ateliéry, ktoré tu chcú niečo postaviť a sú často nadnárodné a majú svoje štandardy, sa nezaoberajú mierkou Bratislavy, jej atmosférou. Sú takí veľkí a takí globálni, že si myslia, že čokoľvek nakreslia, to je super. Nezaoberajú sa tým, na akom mieste svoje stavby osadia, nezaoberajú sa urbanizmom okolia. V tomto sú negatíva. Čo je zasa veľké pozitívum, majú veľké skúsenosti so zakresľovaním detailov, manažovaním stavby a organizáciou práce. My sme chceli do projektu dať zasa všetko, čo Bratislave chýbalo, tým, že sme mali vlastne taký tvorivý hlad, chceli sme ho vyšperkovať. Oni nás však brzdili, aby sme stavby nepreexponovali. My sme si hovorili, spravme tam štyri fontány, pätnásť parkov, rýchlo to tam dajme. Oni zasa razili heslo, že niekedy menej je viac.

A teraz musím vyzdvihnúť spoluprácu s Michalom Desvignom, francúzskym architektom, ktorý sa špecializuje na parky. Venuje sa výlučne parkovým úpravám a výsadbe. Od neho sme sa naučili veľmi veľa. Nikdy som nezažil taký systém robenia parkov. Desvigne rozmýšľa pri tvorbe o budúcnosti. Navrhol výsadbu stromov tak, že dnes sme vysadili malé stromy. Za 15 rokov, ak sa rozrastú, sa napríklad 15 stromov vyrúbe, o ďalších pár rokov sa zasa ďalšie stromy vyrúbu, lebo sa im budú rozrastať koruny, budú im chýbať živiny. Ale v tomto prípade sme narazili na odpor našej legislatívy, teraz čakáme na rozhodnutie, či jeho víziu kompetentní schvália.

Podľa vašich slov ste mali dve šťastia, narazili ste na super investora a na chápavého primátora.

Sean Mullryan, investor a vlastne majiteľ firmy Ballymore Properties, je absolútny vizionár. Jeho požiadavkou bolo, spravte mi to najlepšie, čo sa v tomto meste dá urobiť. Pochopil, že u nás sa nedá urobiť napríklad to, čo urobili v Londýne. Londýnske doky, to je veľkolepý projekt, ale Londýn je predsa iné mesto na inom mieste. Tam sa nehrali do takej miery so zeleňou, je to biznis štvrť, kadiaľ prechádzajú štyri linky metra. My nikdy nebudeme také ekonomické centrum Európy, ako je Londýn. Vysvetlili sme mu, čo vlastne chceme.

Primátor Andrej Ďurkovský, s víziou presahujúcou jeho štvorročné volebné obdobie, zaviazal Ballymore investovať do verejných priestorov. Investor tento záväzok prijal a bol ochotný preinvestovať 400 miliónov korún do verejnej infraštruktúry. Neviem si vôbec predstaviť, že by sme to robili s niekým iným. Mal svoju víziu, chcel niečo nové, pekné, chcel mať stavby z moderných materiálov. Ale keď sme rekonštruovali starý dom s vežičkami, ani tomu sa nebránil, aj keď bol návrh na jeho zbúranie. Nebolo to však také idylické, ako sa zdá, dosť sme sa aj hádali. Museli pochopiť, že globálne zásady na Slovensku neplatia, na Eurovei si to overili. Slováci sú iní, inak fungujú, inak cítia. Snažili sme sa do stavby čo najviac vniesť psychológiu prostredia našincov a krásu. Veď krásne prostredie nevyvoláva agresiu. Ale niektorých vecí sme sa pre krízu museli vzdať, napríklad dokončenia bulváru.

Musím však povedať, že to bola výborná medzinárodná spolupráca. Nám podliehala celá stavba a pod nás vstupovali spolupracovníci a konzultanti, čo bolo výborné. My sme ich brali rovnocenne, všetka komunikácia s mestom potom prebiehala cez nás, čo bolo veľmi dobré. I keď sme počas deviatich rokov, od prvého stretnutia s investorom až po koniec výstavby, narážali na moloch štátnej správy, kde nie všetci politici rozmýšľajú ďalej za horizont štyroch rokov, ale len v rozmeroch svojho jedného volebného obdobia bez toho, aby si uvedomili, čo všetko vlastne ovplyvňujú. Ako veľmi negatívny dnes vidím zásah úradníkov a vedenia vtedajšieho ministerstva vnútra, ktorí projekt zdržali aj kvalitatívne poškodili.

Eurovea však nekončí…Zatiaľ je postavených 40 percent z celého projektu. Čo v budúcnosti ešte pribudne?

Prepojenie po Most Apollo a Zimný prístav. Druhá etapa by sa mala začať robiť hneď teraz, za 4 až 5 rokov by mala byť hotová. Pribudne bulvár, park s vyššími stromami, sedenie, obchodné mólo, dizajnové obchody, schoowromy s autami, obchody s nábytkom…Stavby sa budú postupne dvíhať do výšky.

Hlasuj za tento článok na -->

Hlasuj za tento článok

Branislav Kaliský (42)

  • Miesto narodenia: Bratislava
  • Vzdelanie: STU Architektúra Bratislava, Universität für angewandte Kunst Wien
  • Práca: Architekt
  • Stav: manželka Ivana
  • Deti: dcéra Sarah
  • Projekty: Eurovea 1. etapa, Golden Eagle Hotel, Kempelen Hotel, Uniqa hadoffice, City auditorium.
  • Plánované projekty: Eurovea II, Eurovea III, Mestské kúpele Grössling, Rezidencia Zochova I, Rezidencia Zochova II, peší most cez Dunaj, ružinovské verejné priestory (park, bulvár, jazero)
debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy