Trápia vás zarosené okná? Čia je to vina?

Keď opomenieme fakt, že pohľad na zarosené okná nikoho príliš nenadchne, nastáva otázka, či možno považovať kondenzáciu len za „kozmetickú“ chybu alebo za závažný problém.

, 04.04.2014 08:30
6

Odpoveď je naporúdzi, všade tam, kde sa dlhodobo koncentruje vlhkosť, hrozí riziko vzniku plesní.

Ako vlastne vzniká kondenzácia? „Kondenzácia alebo rosenie vznikne vtedy, keď sa teplý a vlhký vzduch stretne s chladnejším povrchom,“ vysvetľuje Ondřej Fridrich, marketingový manažér spoločnosti Inoutic. „V prípade okien môže byť príčin hneď niekoľko. Dobrou správou je, že vo veľkej väčšine prípadov nie sú na vine samotné okná. Naopak, väčšinou je to známka toho, že okná dobre tesnia. Problém je skôr v spôsobe ich používania.“

Pozor na vlhkosť

Najčastejšou príčinou rosenia okien z vnútornej strany je vysoká vlhkosť v miestnosti. S ňou sa môžete stretnúť nielen v novostavbách, ale aj v starších domoch alebo dokonca i v panelákoch.

„V niektorých účelových miestnostiach, ako sú kúpeľne alebo práčovne, sa s vyššou vlhkosťou počíta. I tak by ste mali mať pri kúpaní alebo sprchovaní zatvorené dvere, aby sa para zbytočne nešírila po domácnosti, a rámy okien osušiť prípadne dezinfi kovať. Vlhkosť zvyšuje tiež varenie (používajte digestory), sušenie bielizne, príliš veľa izbových rastlín, dodáva Ondřej Fridrich. Aby vzduch mohol cirkulovať ako má, zdroj tepla by mal byť vždy umiestnený pod oknom alebo v jeho tesnej blízkosti. Pozor na závesy a žalúzie. Vnútorné žalúzie obmedzujú pohyb vzduchu po skle a môžu vznikať tzv. studené kapsy, v ktorých dochádza ku kondenzácii. V chladných dňoch preto žalúzie radšej vyťahujte.

Akokoľvek sa zdá byť otázka kondenzácie banálna, príjemná klíma v miestnosti je nevyhnutným predpokladom na to, aby ste sa doma cítili dobre. A nielen to, vlhkosť v interiéri má zásadný vplyv na kvalitu vášho zdravia. Hoci hygienické normy tolerujú vlhkosť v interiéri medzi 30 až 70 %, ideálna je 40 %. Dlhodobá vlhkosť vyššia ako 50 % už môže vyvolávať určité zdravotné komplikácie spôsobené nadmerným množením baktérií a roztočov alebo rastom plesní. Ako odborník hovorí, zdravotné riziko však nie je jediným negatívom vyššej vlhkosti v byte. Treba si uvedomiť ďalší fyzikálny jav, tzv. entalpiu. Vzduch nasýtený vodnými parami totiž potrebuje na svoj ohrev výrazne vyššiu teplotu ako suchší vzduch. Rozdiel potreby tepla pri vykurovaní miestnosti so 45 % až 70 % vlhkosťou môže byť vyšší aj o 20 %.

Vysoká škola vetrania

Nežiaducej vlhkosti v interiéri teda zabránite správnym vetraním. Správny spôsob vetrania budovy by mal byť súčasťou projektu budovy, nemal by ním byť poverovaný dodávateľ okien. Počuli ste už pojmy ako štrbinové vetranie, nárazová alebo priečna ventilácia? Možno nepočuli, ale určite ich poznáte.

Štrbinová ventilácia je aj ľudovo povedané „ventilačka“, keď okno pootvoríte na úzku štrbinu. Pre dlhé vetranie však odborníci tento spôsob neodporúčajú, pretože dochádza k výraznému ochladeniu okenného ostenia a vzrastá nebezpečenstvo vzniku kondenzačnej vody, teda tvorenia plesní.

Pri nárazovom vetraní treba na krátku chvíľu (4 až 10 minút) otvoriť okno dokorán. Dôjde k rýchlej výmene vzduchu pri minimálnych energetických stratách.

No a priečna ventilácia je jednoducho prievan, keď na okamih (2 až 4 minúty) otvoríte dokorán nielen všetky okná, ale aj dvere a prievan vymení všetok vzduch v priestore. Tento spôsob ventilácie je najúčinnejší, nestihnú sa ochladiť steny a mal by sa realizovať niekoľkokrát za deň. Nezabudnite pred vetraním kúrenie buď vypnúť, alebo stlmiť na minimum.

Vetranie pri „zavretom“ okne

Hoci je veľká väčšina okien vybavená tzv. mikroventiláciou, tento spôsob výmeny vzduchu odborníci neodporúčajú. A hneď z niekoľkých dôvodov.

„Nízka priedušnosť nezaistí potrebnú výmenu vzduchu v interiéri, vo funkčnej škáre môže vzniknúť kondenzát alebo namŕzať tesnenie. Pri otvorení mikroventilácie sa navyše zníži zvukotesnosť okna a čo je podstatné, zníži sa celková bezpečnosť. V prípade vlámania cez okno v pozícii mikroventilácie nemáte u poisťovne šancu na poistné plnenie,“ zdôrazňuje Fridrich.

Preto existujú dve možnosti, ako vetrať aj pri „zatvorenom“ okne. Označujú sa ako vetranie štrbinami integrovanými do výplne stavebných otvorov a vyžadujú trvalé zásahy do okna. Prvá z nich je systém vetracích kanálikov, keď sa do rámu okna vyfrézujú otvory a vzduch nimi prúdi dovnútra a von. I v tomto prípade hrozí riziko vzniku kondenzátu vnútri rámu a je to opatrenie skôr nevhodné. Ak by ste sa chceli v budúcnosti tohto riešenia zbaviť, nezostane vám nič iné, ako vymeniť celé okná za nové.

Najpokročilejšou metódou je použitie vetracej klapky. Funguje na princípe rozdielov tlakov vzduchu. Klapka upevnená na ráme potom pôsobí ako ventil, ktorý umožňuje výmenu vzduchu, a tým zabezpečuje jeho stálu cirkuláciu v miestnosti pri zachovaní dôležitých vlastností okna vrátane minimalizácie tepelných strát a zvukového útlmu. Teplý vzduch odchádzajúci z miestnosti prechádza rámom okna a ohrieva studený vzduch, ktorý prichádza zvonku. Jednoduchšie klapky vymenia 5 až 7 m3 vzduchu za hodinu, novšie modernejšie klapky umožňujú aj vlastné nastavenie a výmenu 12 až 35 kubických metrov vzduchu za hodinu.

© Autorské práva vyhradené

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
6 debata chyba
Viac na túto tému: #okno #vetranie