„Pri budovaní novej kuchyne malých rozmerov má najväčší význam usporiadanie a veľkosť spodných a horných skriniek a nadväznosť jednotlivých pracovných plôch a spotrebičov,“ hovorí architektka Lucia Jarická. Rozloha podlahovej plochy takýchto kuchýň často býva len 6 až 8 štvorcových metrov a tie majú slúžiť na skladovanie potravín, ukladanie kuchynského náčinia a riadu, na prípravu a tepelnú úpravu potravín. Navyše sa od nich čaká aspoň minimálny priestor na stolovanie.
Ku komplikáciám spôsobeným malými rozmermi sa pridružuje aj zlé dispozičné usporiadanie, predovšetkým nevhodné rozmiestnenie okien a dverí. Tento problém sa dá čiastočne vyriešiť zamurovaním niektorých dverí, respektíve vytvorením spojovacieho okna namiesto dverí, alebo naopak, rozšírením dverného priestoru so zámerom optického zväčšenia priestoru kuchyne.
„Prvým krokom k vytvoreniu optimálnej a funkčnej malej kuchyne je rozpoznať problémové miesta. Aby ste ich eliminovali, musíte dôkladne naplánovať jej dispozíciu. Dobrou pomôckou je obyčajný meter, pretože len málokto má k dispozícii projektovú dokumentáciu existujúceho stavu s podrobnými pôdorysom a vyznačenými prípojkami na energie,“ podotýka architektka.
Pri meraní nezabudnite ani na svetlú výšku miestnosti, aby ste zistili, do akej výšky budete môcť umiestniť skrinky a poličky. Pamätajte, že zariaďovanie malého priestoru je kompromisom medzi tým, čo ste si vysnívali, a tým, čo naozaj potrebujete.
Kuchyňa, aby sa v nej dobre pracovalo, by mala byť rozdelená na tri základné zóny: varnú, umývaciu a odkladaciu. Tie zároveň musia mať logické usporiadanie. V dlhých a úzkych kuchyniach sa najčastejšie uplatní jednostranná pracovná linka vhodne doplnená policami na náprotivnej strane. Pre plynulosť kuchynských prác ponechajte sporák a drez na jednej strane s dostatočne veľkou pracovnou plochou medzi nimi – v ideálnom prípade 60 až 80 cm. Usporiadanie do tvaru písmena L je vhodné, ak máte k dispozícii dve nadväzujúce strany, zatiaľ čo kuchynská linka do tvaru U potrebuje využiteľné steny.
Najlepšie umiestnenie pracovnej plochy pre pohodlnú prípravu stravy – hĺbka a šírka najmenej 60 cm bez prerušenia, je medzi varnou a umývacou zónou. K príprave jedla sa dá využiť aj príručný, prípadne jedálenský stôl. Veľmi praktické sú výsuvné dosky, ktoré výrazne zväčšia pracovnú plochu. Pridanú pracovnú plochu však nemusíte schovať len do spodných skriniek, zvoliť môžete aj otvorené police. Navyše sa takto vytvorené pracovné plochy dajú používať na príležitostné stolovanie. Pracovnú plochu si môžete nadstaviť krytmi na drez alebo varnú dosku.
Ak budete v malej kuchyni variť len občas, úplne postačí varná doska s dvoma varnými plochami, široká asi 30 cm. Dostanete ju vo všetkých verziách od plynovej po elektrickú alebo sklokeramickú dosku. Tiež rúra na pečenie je v málo využívanej kuchyni zbytočný prepych, vyrieši to kúpa vhodnej mikrovlnnej rúry.
Samostatnou otázkou je digestor. Ak varíte málo, môžete ho vynechať za predpokladu, že priestor kuchyne má prirodzené vetranie – teda okno.
Umývacia zóna býva zastúpená drezom a umývačkou riadu. Veľkosť drezu závisí od priestoru, ktorý mu vyčleníte, a od skrinky, do ktorej je zasadený. Štandardné sú drezy do skriniek so šírkou 45 až 60 cm. Úplne malé drezy sa dajú umiestniť aj do priestoru so šírkou 30 až 40 cm. Ani umývačka riadu široká 45 cm nie je výnimkou. Množstvo priestoru ušetrí zásuvková umývačka riadu so šírkou 36 cm.
Malú kuchyňu možno zväčšiť aj ďalšími trikmi. Jedným z nich je pustiť do miestnosti maximum svetla. Z tohto dôvodu potrebuje malá kuchyňa silné svetlo z viacerých zdrojov. Hlavným zdrojom svetla v priebehu dňa je denné osvetlenie. Po zotmení si vyžaduje pracovná zóna a zóna varenia okrem hlavného (väčšinou stropného) svietidla i doplnkové osvetlenie, umiestnené najlepšie na vonkajšom dne horných skriniek, opatrené ochrannou lištou s pevným a bezpečným krytom odolným proti vlhkosti. Dobre poslúžia bočné stenové svietidlá, ktoré jednotlivé pracovné zóny osvetlia. Rovnako je vhodné aj samostatné svietidlo pre prípadný jedálenský stolík.
Lenže svetlo nestačí. Pomôcť dokážu aj farby. Uprednostnite svetlé, tón v tóne, svetlé drevo, lesk a optickú ľahkosť materiálov. Jednotlivé plochy by mali byť materiálovo aj farebne prepojené tak, aby pôsobili ako celok. Pozor na príliš veľa bielej a mnoho antikorových doplnkov. Chladný priestor potrebuje kontrast v podobe teplého materiálu alebo farby stien. K bielej linke skúste vanilkovú stenu a pridajte drevo alebo iný prírodný materiál.
Ak obsahuje váš návrh príliš veľa pastelových tónov alebo si myslíte, že kuchyňa bude fádna, zahrajte sa s malými farebnými a materiálovými kontrastmi na pracovnej doske, obkladových škárach, úchytkách, prípadne malých elektrospotrebičoch.
Pre malú kuchyňu je vhodných niekoľko exkluzívnych kúskov obkladačiek, ale vyhnite sa nadmiere vzorov a výrazným vzorom na väčšej ploche. Podlaha by tiež mala zostať svetlá. Okrem toho, že jej povrch v závislosti od odtieňa, lesku a materiálu odráža svetlo smerom nahor a tak „prevetráva“ priestor, lepšie kamufluje to, čo ste nestihli upratať. Pokojne teda môžete použiť svetlý odtieň laminátovej alebo drevenej plávajúcej podlahy. Ešte ľahšie vyberiete k farbe kuchynskej linky tón v tóne linoleum, ktoré je opäť v móde. Svoje urobia aj svetlé obdĺžnikové dlaždice uložené na šírku.