Dnešné šikmé strechy sa od tých spred tridsiatich rokov podstatne líšia. Prispela k tomu snaha využívať podkrovné priestory aj na bývanie a nielen ako povalu na skladovanie nepotrebných vecí. Zmenili sa teda nároky na ich konštrukciu. Výrobcovia preto vyvinuli mnoho nových konštrukčných riešení a materiálov.
Je pritom potrebné, no zároveň aj dosť náročné, aby stavbári udržiavali krok s vývojom, poznali nové trendy a mali nevyhnutné zručnosti. Strecha nie je len strešná krytina, ale je to súvrstvie viacerých konštrukcií a materiálov, ktoré plnia mnoho funkcií.
Čo je pod krytinou
Dobrá strecha musí mať, samozrejme, v prvom rade kvalitnú a dobre namontovanú krytinu. Bez kvalitnej tepelnej izolácie s poctivou parozábranou a poistnou hydroizoláciou sa však správne fungujúca strecha postaviť nedá. Za posledné roky sa zvýšili nielen legislatívne požiadavky na hrúbku tepelnej izolácie strechy, ale aj pohľad Slovákov na uspokojivý tepelný komfort. Dnes je už len málo ľudí ochotných obliecť si sveter, keď im doma nie je dosť teplo.
Donedávna sa strechy bežne izolovali len medzi krokvami, teraz to už nestačí. „Keďže výška krokiev býva v rodinných domoch štandardne okolo 14 až 18 centimetrov a taká hrúbka izolácie dnes už nezodpovedá normám, sú potrebné minimálne dve vrstvy tepelnej izolácie,“ upozorňuje Karol Tužinský, aplikačný manažér spoločnosti Knauf Insulation.
Podľa nových noriem platných od januára 2016 si strecha vyžaduje hrúbku izolácie aspoň 30 cm, v závislosti od tzv. lambdy, čiže koeficientu prestupu tepla. Treba teda uvažovať nad rozložením celkovej hrúbky izolácie tak z vnútornej, ako aj z vonkajšej strany. Ak nechcete stratiť príliš veľa centimetrov zo svetlej výšky podkrovia, pouvažujte nad tepelnou izoláciou s lepším, t. j. nižším parametrom lambda ƛ, ktorá zabezpečí kvalitnejšiu izoláciu pri menšej hrúbke.
Pre správne zhotovenú strechu sú potrebné tiež dobre utesnené fólie, ktoré sa často podceňujú. Laická, no neraz aj odborná verejnosť ich vníma ako nutné zlo a šetrí na nich. Parozábranová fólia má byť upevnená zo strany interiéru a zachytáva pary, ktoré z neho unikajú, aby neprenikli do tepelnej izolácie v konštrukcii strechy a neznehodnotili ju.
Poistná hydroizolačná fólia, nazývaná aj difúzna, čiže paropriepustná membrána má byť umiestnená navrchu, pod strešnou krytinou a jej úlohou je chrániť konštrukciu strechy pred zatečením zrážkovej vody. „Práve v spomínaných konštrukciách sa robia vážne chyby, ktoré na poruchách šikmých striech majú podiel minimálne 50 percent,“ zdôrazňuje Tibor Dávid, krajský cechmajster Cechu strechárov pre Bratislavský a Trnavský samosprávny kraj.
Preverila to aj uplynulá zima. Po viacerých rokoch priniesla väčšie mrazy a na mnohých nových strechách, postavených v predošlých rokoch miernych zím, sa prejavila silná kondenzácia vodných pár.
„V mesiacoch február až marec ma privolali na obhliadku približne tridsiatich striech bytových a rodinných domov od Bratislavy až po Liptov, väčšinou nie starších ako päť rokov. Minimálne pri polovici z nich sme v odbornom stanovisku Cechu strechárov museli konštatovať, že strechy treba rozobrať a rekonštruovať,“ približuje Dávid.
Súvislá parozábranová vrstva vyžaduje i tesniace pásiky a na miestach spojov s murivom, kde páska môže strácať lepivosť, správny tmel. Aj miesta, kde sa parozábrana poruší, je nutné opraviť tesniacou páskou. „Keď je parozábrana narušená na viac ako piatich percentách plochy, prestáva byť účinná,“ varuje Tužinský.
Na páskach a tmeloch sa podľa neho šetriť neoplatí. Tie s vyššou cenou majú lepšiu kvalitu i lepivosť, čo môže byť pri zateplení rozhodujúce. Nekvalitné pásky prepustia do strechy vlhkosť a izolácia tak už po niekoľkých rokoch postupne stráca svoje vlastnosti.
Hrubý projekt nestačí
Skúsení odborníci už dlhší čas upozorňujú, že stavať alebo rekonštruovať strechy podľa projektu prikladaného k stavebnému povoleniu je riskantné. „Strechy v minulosti boli jednoduchšie, dnes pri výraznej zmene vo využití podkrovných priestorov sa ich konštrukcia zmenila. Projekt k stavebnému povoleniu dostatočne nerieši strešné konštrukcie,“ upozorňuje Dávid.
Podrobnejšiu vykonávaciu projektovú dokumentáciu, teda realizačný projekt, však investori väčšinou zaplatiť nechcú. „Poruchy zateplenej strechy bývajú často dôsledkom absencie odbornej obhliadky pôvodnej strechy, ale hlavne odmietania zaplatiť realizačný projekt rekonštrukcie strešného plášťa,“ opisuje skúsenosti Ivan Pauer, prezident Slovenskej asociácie stavebných dozorov (SASDARS).
Obnova strechy sa napríklad často urobí bez demontáže pôvodnej porušenej krytiny, pod ktorou je vlhkosť. „Majster túto vlhkosť prekryje a zakonzervuje novou hermeticky tesnou krytinou. Výsledok takej rekonštrukcie strechy býva takmer vždy rovnaký – degradácia izolantu, vlhké stropy a plesne,“ objasňuje Pauer.
V poslednom čase sa už dostalo do povedomia mnoho informácií o zlých stavbách a strechách z dôvodov šetrenia a neodbornosti, no zdá sa, že ľudia sa len ťažko dokážu poučiť. Ochota zákazníkov investovať viac do auta, kuchyne či do kúpeľne ako do strechy, ktorá má tieto hodnoty chrániť, je pre strechárov nepochopiteľná.
„Každá strecha je taká dobrá, ako má dobre realizované detaily. Nepomôžu kvalitné materiály a dobre navrhnutý strešný plášť, ak sú zle realizované detaily, úžľabia, nárožia, prestupy komínov, potrubí, stožiarov či strešných okien,“ vymenováva cechmajster Dávid.
Problematika striech je dnes náročná na vedomosti a zručnosti a „majster stých remesiel“ neexistuje. Majitelia domov by preto podľa Dávida mali pochopiť, že nie všetko, čo povedal sused alebo niekto napísal v diskusii na internete, je hodnoverné. Istejšie je obrátiť sa na Cech strechárov Slovenska a certifikovaných odborníkov.