Uniká vám teplo oknami, strechou či múrmi?

Na čo si z hľadiska únikov tepla z domu dať pozor a ako túto hrozbu pri jednotlivých prvkoch stavby eliminovať?

21.11.2019 09:00
žltý dom Foto:
Ilustračné foto.
debata

Okná bývajú často označované za časť domu, s ktorou sú spojené najväčšie tepelné straty, hovorí sa až o 40 % celkovej tepelnej straty domu. Veľmi to závisí od konkrétneho riešenia. Kľúčovým atribútom je takzvaný súčiniteľ prestupu tepla, ktorý sa pri každom výrobku uvádza.

Súčiniteľ udáva, koľko tepla unikne konštrukciou s plochou jeden meter štvorcový, keď je rozdiel teplôt jej povrchov jeden kelvin. Platí pritom, že čím menšia hodnota, tým daný prvok lepšie izoluje. V prípade okien sa podľa českých noriem odporúča hodnota súčiniteľa 1,2, v reáli je však viac-menej rôzna. Pri staršom jednoduchom zasklení tak môže dosahovať až takmer päťnásobok odporúčanej hodnoty, konkrétne 5,8.

S počtom skiel či takzvaným pokovaním, ktoré dokáže teplo odrážať späť do miestnosti, však možno hodnotu súčiniteľa výrazne znížiť. Pri dvojskle je tak hodnota súčiniteľa oproti jednoduchému zaskleniu polovičná.

V prípade najmodernejších riešení, ktorými sú trojsklá s pokovením, sa potom súčiniteľ môže dostať aj na polovicu odporúčanej hodnoty. Aj v takomto prípade síce oknami určitá časť tepla uniká, je to však zanedbateľné množstvo.

Aby boli tepelné straty ešte menšie, odborníci zároveň odporúčajú aj iné riešenia, ktorými je možné okenné rámy a tabule ďalej izolovať. „Okrem pridania jednej vrstvy skla či kompletnej výmeny okien možno nainštalovať aj exteriérovú tieniacu techniku. Najmä predokenné rolety obsahujú izolačné prvky, ktoré dokážu únikom tepla z interiéru výraznejšie zabrániť,“ spresnil Jan Malysz, obchodný riaditeľ spoločnosti Lomax.

Tepelné mosty

Významnou časťou domu z hľadiska únikov tepla sú aj obvodové múry. Tými podľa niektorých údajov môže unikať až 25 % tepla. Jedným zo základných parametrov z hľadiska pripravenosti stavby na zimu by tak malo byť aj zateplenie jej plášťa. Podľa odborníkov sa jednoznačne oplatí. Tento úkon sa však odporúča vykonávať skôr za teplého počasia, aby čo najlepšie vysychalo lepidlo izolačného materiálu a nová omietka.

Po zateplení bežných obvodových múrov dvadsaťcentime­trovou vrstvou polystyrénu totiž môže dôjsť k zníženiu hodnoty prestupu tepla až o 85 %. Treba pritom dodať, že aj pri obvodových múroch sa odporúča súčiniteľ prestupu tepla sledovať. Odporúčaná hodnota je v tomto prípade maximálne 0,25. Veľkým problémom nielen pri múroch bývajú takzvané tepelné mosty, teda nežiaduce priame spojenia medzi interiérom budovy a vonkajším okolím, kadiaľ uniká teplo z domu von.

Často pritom vznikajú v miestach medzi dvoma rozdielne vykurovanými priestormi, ktoré nie sú zateplené. Nielen pri samotnom projektovaní stavby, ale aj počas jej zatepľovania treba riziko tepelných mostov brať do úvahy. Podcenenie tohto rizika totiž môže znamenať aj zbytočné zvýšenie nákladov.

Strecha strop

Z hľadiska tepelnej izolácie by sa určite nemala podceňovať ani strecha. Ak totiž nie je zateplená či dobre odizolovaná, môže ňou unikať až 15 % tepla. Takéto prípady sú časté predovšetkým pri starších rodinných domoch, ktorých stropy majú veľkú plochu, a predovšetkým sú tvorené starými drevenými trámami.

Pri iných typoch stavieb však môže byť množstvo tepelných strát odlišné. Výrazne lepšie sú na tom domy s konštrukčne jednoduchými strechami, naopak pri zložitejších a členitejších strechách môžu často vznikať vplyvom výstupkov či vikierov tepelné mosty, ktorými teplo uniká do okolia. Zároveň pri členitejších typoch a veľkých plochách existuje výraznejšie množstvo potenciálnych rizík vzniku porúch či otvorov, ktorými bude teplo unikať.

Odborníci teda na dosiahnutie väčších tepelných úspor odporúčajú ploché strechy alebo strechy s nízkym sklonom. Možností, ako tento priestor izolovať, pritom existuje viac. Môže ísť o inštaláciu izolačných materiálov pod aj nad strešné krokvy či na parozábranu. Variantom je však aj zateplenie pochôdznej podlahy nevykurovaného podkrovia alebo izolácia stropu, ktorú odborníci odporúčajú aj na lepšie odhlučnenie, predovšetkým v prípade viacposchodových do­mov.

Tesnenie pri dverách

Pri vchodových dverách býva jedným z najčastejších nedostatkov v súvislosti s únikmi tepla nedostatočné tesnenie, a to v podstate v akomkoľvek mieste v obvode dverí. Obstaranie kvalitného tesniaceho materiálu nebýva finančne náročné, samotná oprava sa dá zároveň vyriešiť v podstate celoročne. Podceňovaným rizikom môže byť aj nedoliehanie vstupného prahu k dverám, keď do interiéru preniká od ich spodnej časti chladný vzduch. Nemusí sa to týkať len rodinných domov, ale aj bytových jednotiek. Významne to môžu pocítiť ľudia, ktorých vchodové dvere susedia s nevykurovanými priestormi alebo sú v blízkosti odvetrávania.

V takýchto prípadoch potom nemusí stačiť ani to, že dvere spĺňajú odporúčanú hodnotu súčiniteľa prechodu tepla, ktorá by rovnako ako pri oknách mala byť 1,2. Pri inštalácii nových výrobkov sa odborné montážne firmy spravidla postarajú o to, aby boli správne utesnené. Súčiniteľ by mal byť kľúčovým atribútom z hľadiska čo najlepšej izolácie.

Výborné hodnoty v tomto smere dosahujú nielen drevené dvere, ale aj hliníkové, najmä pre výbornú elimináciu tepelných mostov. Aj vďaka minimálnym nárokom na údržbu sú tak u tuzemských užívateľov čím ďalej populárnejšie.

Garážová brána

Ďalšou významnou súčasťou stavby, ktorej sa však často nevenuje dostatočná pozornosť, je garáž. Aj pre ňu pritom platia odporúčané hodnoty súčiniteľa prechodu tepla, konkrétne 2,3. „Pri kvalitných bránach by mal súčiniteľ dosahovať zhruba polovičnú hodnotu, teda 1,2. V takýchto prípadoch sa zaručí, že z priestoru uniká minimum tepelnej energie. Závisí to však aj od rozmerov samotných brán,“ doplňuje Jan Malysz. Kľúčom k dobrej izolácii býva polyuretánová pena, ktorou sú vyplnené jednotlivé sekcie brán. Výrobcovia sa snažia dbať aj na izoláciu medzi sekciami a v obvode brány.

Nie vždy však platí, že by garáž mala byť maximálne izolovaná. Kým pri rodinných domoch, kde sú garáže často spojené s obytným priestorom, je to jedna zo základných požiadaviek, iný prípad nastáva pri podzemných garážach pri veľkých bytových jednotkách. V takýchto prípadoch je prioritou dostatočné odvetrávanie, firmy preto vždy preferujú inštaláciu prieduchov do brány, aby sa výfukové plyny z veľkého množstva áut dostali z garáže čo najefektívnejším spôsobom.

debata chyba
Viac na túto tému: #izolácia #okná #únik tepla #múry