Predpokladaná životnosť správne zhotoveného zateplenia je 25 až 30 rokov. Prvé projekty zatepľovania bytových domov u nás sa však v rokoch 1992 až 2005 často robili bez dostatočnej projektovej prípravy, s nedostatkom skúseností a bez potrebnej kvality. Nové požiadavky už nespĺňajú a neraz vykazujú poruchy, niekedy až havarijné stavy.
Do úvahy treba zobrať aj to, že kým do roku 2005 bola priemerná hrúbka tepelnej izolácie len päť-šesť centimetrov, dnes sa pohybuje od 12 centimetrov vyššie. Preto sú mnohé budovy zateplené do roku 2005 zrelé na ďalšiu obnovu. Ako na to?
Na výber sú dve možnosti – doplniť jestvujúce zateplenie, teda pridať aspoň desať centimetrov tepelnej izolácie, alebo odstrániť pôvodné zateplenie a nahradiť ho novým. Prvý variant je ekonomicky výhodnejší, no riziko je v kvalite a montáži pôvodného zateplenia. Technologickú časť zatepľovania totiž mnohé firmy podceňovali, takže pribúdajú problémy s gravitačným posunom a oddeľovaním zateplenia od podkladu. Druhý variant je finančne a technicky náročnejší z dôvodu demontáže, dopravy a likvidácie starého zateplenia.
„Zateplenie ‚nanovo‘ má výhodu v tom, že vlastníci domov majú príležitosť na kvalitné zhotovenie zateplenia pri dodržaní moderných technologických postupov. S tým súvisí aj vyšší tepelný komfort a úspora energie,“ porovnal Ivan Pauer, stavebný dozor a prezident Stavebnej komory SR. Ako pripomenul, pri rozhodovaní je potrebné zhodnotiť stav existujúceho zateplenia s ohľadom na stabilitu systému, kvalitu zhotovenia a rozsah trhlín.
Rozdiely v stavebnej praxi pri zatepľovaní sa v posledných 10 rokoch prejavili nielen v súvislosti s kvalitou projektov a prác, ale aj s hrúbkou zateplenia a v kvalite použitej tepelnej izolácie. Mnohé stavebné firmy nadobudli veľa skúseností a úroveň technologických postupov sa výrazne zvýšila. Dnešným trendom je využívanie tepelnoizolačných materiálov s lepšími parametrami, čo umožňuje dosiahnuť lepší energetický štandard budovy pri menšej hrúbke tepelnej izolácie.
A kedy treba zateplenie vymeniť? Odpoveď si vyžaduje odborný posudok konkrétnej budovy. Pred rozhodnutím je určite potrebné vykonať skúšky podkladu podľa platných noriem. Ak potvrdia, že súčasný povrch fasády staršieho zatepleného domu, teda podklad, je dostatočne pevný, môže sa nová tepelná izolácia aplikovať aj na pôvodnú.
„Podklad nesmie javiť známky porúch, opadávať, nesmie sa vydúvať omietka, a tiež musí spĺňať požiadavky na rovinnosť a súdržnosť. Vyžaduje si to však dlhšie kotvy, ktoré preniknú až do muriva, zvolené podľa typu konštrukcie,“ priblížil Vladimír Beňo zo spoločnosti Knauf Insulation.
Pri budovách so starším zateplením často nie je známa skladba zatepľovacieho systému, preto sa musí zhodnotiť jej stav. Zisťujú sa nedostatky, akými sú riasy alebo plesne, trhliny spôsobené najmä chýbajúcim prekrytím výstužnej mriežky, trhliny spôsobené poruchami nosnej konštrukcie či odlupujúca sa povrchová vrstva, tzv. pľuzgiere.
„Pred vypracovaním projektu na zdvojenie zateplenia je potrebné overiť stabilitu existujúceho podkladu, teda predošlého zateplenia,“ objasnil Beňo. Musí sa zistiť spôsob kotvenia a treba vykonať skúšky na únosnosť podkladu, súdržnosť lepiacej hmoty, prídržnosť zatepľovacieho systému k podkladu, stanoviť hrúbku pôvodnej tepelnej izolácie a zabezpečiť rovinnosť lokálnym alebo celoplošným vyrovnaním.