Alternatívnymi plynovými palivami k fosílnym palivám sú LPG (skvapalnený ropný plyn – liquided petroleum gas), CNG (stlačený zemný plyn – compressed natural gas), LNG, čo je skvapalnený zemný plyn – liquided natural gas), NGV (natural gas vehicles – vozidlá s pohonom na zemný plyn).
Problematické sú pritom najmä vozidlá s LPG pohonom, a preto sa zameriame najviac na vozidlá s týmto typom pohonu.
LPG je alternatívnym palivom k benzínu či nafte a najčastejšie predstavuje kombináciu propánu a butánu v rôznych pomeroch. Propán-bután je plyn, ktorý je pri zmiešaní so vzduchom výbušný a horľavý.
LPG je (na rozdiel od CNG) ťažšie ako vzduch, a preto v prípade jeho úniku z nádrže vozidla nestúpa nahor, ale drží sa pri zemi. Z tohto dôvodu je náročnejšie priestor, do ktorého unikne LPG, odvetrať a hrozí riziko vzplanutia (na rozdiel od CNG, ktoré vďaka tomu, že stúpa nahor, je ľahšie odvetrateľné).
V prípade, ak by takáto situácia nastala v hromadných garážach pod bytovými domami, hrozí vznik škôd veľkého rozsahu na majetku, v najhoršom prípade aj na zdraví či živote osôb.
Parkovanie vozidiel s LPG pohonom býva preto v hromadných garážach zakázané. Naopak, vzhľadom na to, že CNG je ľahšie odvetrateľné, tieto vozidlá nemávajú zakázaný vjazd do podzemných garáží.
Podzemné garáže
Problematiku parkovania v podzemných garážach vozidiel na plynový pohon v súčasnosti na Slovensku stále upravuje vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 208/1991 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri prevádzke, údržbe a opravách vozidiel (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 12 ods. 5 vyhlášky „priestory na garážovanie vozidiel s plynovým zariadením sa musia vybaviť indikátormi s optickou a akustickou signalizáciou výskytu plynu pri dosiahnutí 25 % dolnej medze výbušnosti.
Po prekročení tejto hodnoty sa musí zakázať vstup do tohto priestoru, zabezpečiť, aby ho všetky osoby opustili, a vykonať opatrenia podľa havarijného plánu“.
V zmysle STN 73 6058 – pri povolení vjazdu automobilov s alternatívnymi pohonmi do podzemnej garáže musí byť prítomný aj príslušný detekčný a vetrací systém.
Rovnako bezpečnosť upravuje aj vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb, napr. v § 88 ods. 4, v zmysle ktorého „zariadením elektrickej požiarnej signalizácie musí byť vybavený požiarny úsek, v ktorom je hromadná garáž pre viac ako 50 motorových vozidiel“.
Čítajte viac Ako vlastník bytu máte právo aj povinnosť hlasovať na bytovej schôdzi
Bezpečnostné prvky
Zároveň je potrebné zaoberať sa skutočnosťou, kto bude povinný v bytovom dome zabezpečiť, aby sa priestoroch garáže nevyskytovali žiadne osoby, a postupovať podľa havarijného plánu. V zmysle § 7 písm. ch) je havarijný plán povinný vypracovať prevádzkovateľ.
Prevádzkovateľom, resp. osobou dohliadajúcou nad splnením týchto povinností v prípade havárie v garáži v bytovom dome, vychádzajúc z § 6 ods. 2 e) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „BytZ“) je osoba zabezpečujúca správu bytového domu.
Prípadná existencia okien v podzemnej, respektíve v takomto prípade čiastočne podzemnej garáži, nie je podľa vyjadrenia odborníkov podstatná, pretože vetranie oknami by na odvetranie LPG nebolo postačujúce.
Z vyššie uvedených skutočností možno dospieť k záveru, že v prípade, ak je hromadná garáž v bytovom dome vybavená všetkými požadovanými bezpečnostnými prvkami, t. j. požadovaným detekčným systémom zameraným na detekciu úniku LPG a predpísaným vetracím systémom špeciálnym na odvetranie LPG, a súčasne je zabezpečené splnenie povinností podľa §12 ods. 5 posledná veta vyhlášky, je možnosť, aby vozidlo s pohonom LPG parkovalo v takejto garáži.
Zároveň v tejto súvislosti odporúčame v prípade, ak tieto podmienky nie sú v podzemnej garáži splnené, a teda vozidlá s LPG pohonom v nej parkovať nemôžu, osadiť pred jej vjazdom zákazovú značku zakazujúcu vjazd vozidlám s LPG pohonom do podzemnej garáže.