Podľa predpokladov by však mali z dlhodobého hľadiska prinášať najmenšie zisky. Zo zákona musia totiž investovať veľmi bezpečne. A za túto istotu sa väčšinou platí v podobe nízkych úrokov. Dôchodkové spoločnosti môžu peniaze vložené v týchto foncoh investovať len do dlhopisov a nástrojov peňažného trhu, ktorými sú napríklad vklady v bankách. Investície pritom nemôžu vystaviť menovému riziku.
Na chvoste vo výnosoch sú zatiaľ rastové dôchodkové fondy. Za posledný rok ani jeden z nich nepriniesol vyšší výnos ako dve percentá a od svojho vzniku sporiteľom zarobili od 3,42 do 7,8 percenta. To znamená, že aj ten najmenej výnosný konzervatívny fond zhodnotil peniaze viac ako ten najlepší rastový. Už z názvu vyplýva, že by sa mali sústrediť na čo najvyšší výnos a aj podľa predpokladov by mali prinášať najvyššie výnosy. Zo zákona môžu až 80 percent peňazí investovať do akcií a zároveň len 20 percent z majetku musí byť zabezpečených proti devízovému riziku.
V skutočnosti však akcie tvoria len zanedbateľný podiel na majetku jednotlivých fondov. Predchádzajúca vláda totiž zaviedla, že ak by dôchodková spoločnosť investovala peniaze tak, že znehodnotí peniaze klientov, musí im rozdiel doplatiť zo svojho. Dôchodkové spoločnosti sa preto zbavili takmer všetkých investícií, ktoré by mohli priniesť stratu.
O tom, že väčšina ľudí predpokladala, že práve rastové fondy im dokážu zabezpečiť najvyšší dôchodok, svedčí aj to, že v nich sú až dve tretiny z 3,94 miliardy eur, ktoré sa v dôchodkových fondoch v súčasnosti nachádzajú. Kým v najväčšom konzervatívnom fonde je 61 miliónov, najmenší rastový fond disponuje majetkom 143 miliónov eur.
Za konzervatívnymi fondmi vo výnosoch zaostávajú aj vyvážené. Tie by mali predstavovať strednú cestu medzi rastovým a konzervatívnym spôsobom zhodnocovania úspor. Od svojho vzniku už stihli sporiteľom vyniesť od šesť do desať percent. Vyvážené fondy môžu takisto ako rastové investovať do akcií. Tie však môžu tvoriť maximálne polovicu majetku fondu. Rovnako minimálne polovica investícií musí byť zabezpečená proti prípadnému devízovému riziku.
Komu sa nepáči, koľko jeho fond vynáša, môže zmeniť nielen fond, ale aj dôchodkovú firmu. Pri prestupe z jedného fondu do druhého mu dôchodková spoločnosť vypočíta, akú cenu majú jeho dôchodkové jednotky. Za tieto peniaze si potom sporiteľ kúpi dôchodkové jednotky vo fonde, do ktorého chce prestúpiť, za ich aktuálnu cenu.
Napriek tomu, že každý si môže vybrať fond, ktorý chce, zákon určuje, že v rastových si môžu sporiť len ľudia, ktorí nemajú viac ako 47 rokov. Po dovŕšení 55 rokov zase môže byť sporiteľ už len v konzervatívnom fonde. Toto obmedzenie má zabezpečiť, aby pád trhov tesne pred odchodom na dôchodok nespôsobil veľký pokles dôchodkových úspor.