Tisíce z nich nevydržali pohľad na rastúce straty a z fondov za posledné mesiace už vybrali asi 350 miliónov eur, ktoré presunuli najmä na termínované bankové účty.
Ide o jeden z najväčších presunov peňazí za posledné roky. Vo vyspelejších krajinách majú ľudia vo fondoch až polovicu úspor. Ich ďalšie znehodnocovanie by mohlo spôsobiť, že sa zníži spotreba, čo môže vyústiť do pádu priemyslu a nárastu nezamestnanosti.
Politici pripúšťajú, že úspory ľudí sú ohrozené. „Európska únia čelí najväčšej kríze vo svojej histórii,“ povedal v stredu šéf Európskej komisie José Barroso. Priznal, že nejde len o finančnú krízu, ale aj sociálnu a v celej spoločnosti panuje veľká neistota. Nateraz sa pozornosť trhov sústreďuje na to, či eurozóna dokáže posilniť euroval, čo zo sedemnástich krajín stále najviac brzdí Slovensko a postoj strany SaS. Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) v stredu upozornil, že pri eurovale ide najmä o ochranu „práce a úspor ľudí“.
Neisté vyjadrenia politikov o riešení krízy v ľuďoch prehlbujú obavy. „Zo všetkých médií počúvam o prichádzajúcej kríze a tak rozmýšľam o výbere peňazí zo svojho dlhopisového fondu. Jediné, čo ma od toho odrádza, je, že v ňom mám stále menej peňazí, ako som do neho vložil,“ povedal Ivan Švec z Bratislavy. Ešte horšia je situácia v akciových fondoch.
Švec spoločne s priateľkou ešte v júni 2008 investoval tritisíc eur do dlhopisového konvergentného fondu v jednej z bánk. V tom čase bola hodnota jedného podielu približne 0,036 eura a dnes je niečo nad 0,032 eura. Mladý pár je tak bez započítania poplatkov v strate približne 270 eur. Samotná banka upozorňuje na to, že jej klienti investovali v nevhodnom čase, teda tesne pred vznikom poslednej krízy, ktorá stiahla nadol výkonnosť fondov po celom svete.
Do budúcnosti nevyzerá situácia o nič lepšie. „Pravdepodobnosť recesie alebo stagnácie je vysoká, investori teda čelia riziku nízkych alebo žiadnych výnosov,“ povedal Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.
Straty navyše sporitelia na rozdiel od minulosti v prípade príchodu hlbokej recesie nemusia rýchlo dobehnúť. „Tentokrát rozvinuté ekonomiky dosiahli strop v objeme dlhu, ktorý je súkromný sektor schopný ustáť. To vedie k oddlžovaniu s cieľom vyčistiť súvahy a tento proces môže trvať aj desať rokov,“ povedal Peter Garnry, analytik Saxo Bank. V prípade tohto scenára investori dosiahnu po aktuálnych veľkých prepadoch len mierne ročné zisky.
Podľa analytika World Business Press Online Mária Blaščáka sa netreba pre vidinu veľkého zisku príliš hrnúť do ukladania peňazí v podielových fondoch. „Bežný človek by sa mal vyhýbať investovaniu a držať sa viac konzervatívnych produktov,“ povedal. V prípade bankových vkladov totiž dnes ľudia bez rizika straty môžu zarobiť dve až tri percentá za rok.
Podľa údajov od Slovenskej asociácie správcovských spoločností pri pohľade rok dozadu priemerne najviac, 4,85 percenta, zarobili ľudia investujúci do špeciálnych podielových fondov nehnuteľností. Takmer jedno percento sú v zisku fondy peňažného trhu a tesne nad nulou sú aj špeciálne fondy. Ročná priemerná výkonnosť všetkých ostatných podielových fondov je v mínuse. Z toho najviac, o 13,7 percenta, sa priemerne za rok prepadli všetky akciové fondy.
Napriek tomu vyberanie peňazí z fondov nie je podľa časti analytikov dobrý nápad, keďže ľudia by si len zafixovali straty a na budúcom aj miernom raste by už nezarobili.