Najčastejšie vyplácanou dávkou je nemocenské. Vlani boli ľudia na péenke priemerne 44,79 dňa. „Je to o 1,81 dňa viac ako v roku 2018,“ informovala Sociálna poisťovňa na svojom webe. „Ošetrujúci lekári v roku 2019 vypísali na péenku denne priemerne 102 547 poistencov. Najvyšší počet poistencov pritom maródoval vo februári – 103 379, najmenej ich bolo v auguste – 47 348,“ konštatoval riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder.
Maximálna suma nemocenskej dávky je tento rok pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci 1 099,10 eura a pri 31-dňovom mesiaci 1 135,70 eura.
Druhou najčastejšie vyplácanou nemocenskou dávkou je materské, ktoré vlani dostávalo 64 058 žien a 18 002 mužov. Podľa Višvádera počet poberateľov materského medziročne výrazne narastá, a to najmä medzi mužmi. Ešte v roku 2016 ho poberalo 3 076 mužov, v roku 2017 už 6 553 mužov a v roku 2018 ich bolo 12 836.
Od januára dosiahlo maximálne materské 1 498,70 eura mesačne pri 30-dňovom mesiaci alebo 1 548,70 eura mesačne pri 31-dňovom mesiaci.
Ošetrovné je dávka vyplácaná z dôvodu ošetrovania chorého dieťaťa, manžela, manželky, rodiča alebo rodiča manžela. „Ak poistenec žiada o túto dávku, pretože mu vznikla potreba ošetrovania chorého člena rodiny alebo potreba starostlivosti o zdravé dieťa do 10 rokov veku, musí okrem iného splniť podmienku osobnej a celodennej potreby ošetrovania alebo osobnej a celodennej potreby starostlivosti o dieťa. Bez splnenia tejto podmienky mu nárok na ošetrovné nevznikne,“ upozornil Peter Višváder.
Ošetrovné, ktoré sa vypláca maximálne za 10 dní, môže dosiahnuť tento rok maximálnu výšku 366,40 eura.
Základnou spoločnou podmienkou vyplácania dávok nemocenského poistenia je, že nárok na ne má osoba, ktorá je povinne alebo dobrovoľne nemocensky poistená v deň vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo osoba, na ktorú sa v tom čase vzťahuje ochranná lehota. „Ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia – napr. po ukončení pracovného pomeru. Respektíve ak bol poistenec nemocensky poistený menej ako sedem dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Len v prípade ženy, ktorá je v čase zániku nemocenského poistenia tehotná, trvá ochranná lehota osem mesiacov,“ vysvetlil Višváder. Nárok na nemocenské dávky môže mať zamestnanec, SZČO, ak je povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená, dobrovoľne nemocensky poistená osoba.
Okrem spoločnej podmienky na priznanie je potrebné splniť aj ďalšie podmienky, napríklad že zamestnanec nemôže mať za obdobie poberania nemocenských dávok príjem z toho zamestnania, z ktorého si uplatnil nárok na nemocenskú dávku. Pri dávke materské musí mať navyše splnenú podmienku trvania nemocenského poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, resp. pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti, ak si nárok na materské uplatňuje iný poistenec (nie matka dieťaťa).
„SZČO má na ne nárok, ak má včas a riadne zaplatené poistné. Tak ako pre zamestnanca, aj pre SZČO platí pri materskom podmienka 270 dní trvania nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, resp. pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Dobrovoľne poistená osoba musí mať splnenú podmienku zaplatenia poistného riadne a včas a podmienku trvania nemocenského poistenia aspoň 270 dní pri všetkých dávkach,“ priblížil Višváder. Do potrebného obdobia 270 dní nemocenského poistenia možno k aktuálnemu nemocenskému poisteniu započítať akékoľvek ukončené nemocenské poistenie v období dvoch rokov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, resp. pred pôrodom. Pri materskom sa započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO z dôvodu poberania rodičovského príspevku.