Nárok na úrazové dávky môže vzniknúť poškodenému zamestnancovi výhradne vtedy, ak k poškodeniu zdravia dôjde následkom pracovného úrazu alebo zistenej choroby z povolania a splní podmienky na konkrétnu dávku.
„Nárok na úrazové dávky má zamestnanec, ale aj žiak strednej školy, ktorý utrpel pracovný úraz, alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní a študent vysokej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickej výučbe alebo praxi. Živnostníci ani dobrovoľne poistené osoby neplatia poistné na úrazové poistenie, takže nárok na dávku im nemôže vzniknúť,“ upozorňuje na podmienky Marian Škotka z komunikačného odboru Sociálnej poisťovne.
Úrazové poistenie je teda povinné poistenie zamestnávateľa, ktoré ho má ochraňovať pred rizikom ekonomickej záťaže pre prípad jeho zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnancom, ktorá mu vyplýva zo Zákonníka práce.
Ak sa zamestnancovi stane pracovný úraz, musí o úrazovú dávku žiadať sám. „Prvým predpokladom začatia konania o úrazovú dávku je uplatnenie si nároku zo strany poškodeného. Nárok na úrazové dávky si poškodený uplatňuje v pobočke Sociálnej poisťovne, miestne príslušnej v danej veci konať, podaním žiadosti na tlačivách Sociálnej poisťovne, ktoré sú k dispozícii v pobočkách,“ vysvetľuje Škotka.
Poškodený zamestnanec si uplatňuje nárok na niektoré úrazové dávky podľa závažnosti poškodenia zdravia. Sociálna poisťovňa poskytuje tieto úrazové dávky: úrazový príplatok, úrazovú renta, jednorazové vyrovnanie, pracovná rehabilitácia a rehabilitačné, rekvalifikácia a rekvalifikačné, náhrada za bolesť, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrada nákladov spojená s liečením. Niektoré dávky sú nadstavbové: úrazový príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a k nemocenskému, úrazová renta k invalidnému dôchodku.
Nárok na úrazové dávky nevzniká, ak sa zamestnávateľ celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného. Napríklad, ak je príčinou vzniku pracovného úrazu skutočnosť, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu.
„Poškodený alebo aj pozostalý si môže súčasne uplatniť nárok na viacero úrazových dávok. Vylučuje sa súbeh úrazovej renty s nárokom na úrazový príplatok. Nárok na úrazovú rentu nemá poškodený zamestnanec ani v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné,“ priblížil Marian Škotka.
Po splnení podmienok, ktoré sa preverujú, môže ten, kto utrpel pracovný úraz alebo mu bola zistená choroba z povolania, získať niektorú alebo aj viaceré úrazové dávky, prevažne peňažného charakteru, pričom podmienky na ich získanie a výpočet sú dané pre každú osobitne. Zamestnávateľ tiež musí určiť mieru zavinenia úrazu – môže sa jej zbaviť celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že napr. zamestnanec svojim zavinením porušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, alebo si škodu spôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.
Čiže úrazová dávka sa nedá získať automaticky, okolnosti pracovného úrazu treba preskúmať – dôležité je, aby zamestnávateľ posúdil úraz ako pracovný a oznámil to Sociálnej poisťovni.