Ľuďom chceme zložité veci vysvetliť jednoducho, aby mali cenné rady vždy poruke

, 22.12.2020 06:00

Národná banka Slovenska prichádza s novým vzdelávacím projektom 5peňazí, ktorý je určený pre všetky vekové kategórie: od detí až po seniorov. O vzťahu k peniazom, finančnej gramotnosti, ale najmä cieľoch projektu, hovorí jedna z jeho spoluautoriek, výkonná riaditeľka Úseku dohľadu a ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska, Júlia Čillíková.

Prečo sa práve Národná banka Slovenska rozhodla prísť s takýmto rozsiahlym a dlhotrvajúcim projektom?

Je nesmierne dôležité, aby si ľudia zvyšovali úroveň finančnej gramotnosti, aby každý rozumel súvislostiam, lebo len tak môže robiť rozumné finančné rozhodnutia. NBS je centrálou bankou, je pre ňu prirodzené, aby bola vlajkovou loďou finančného vzdelávania. Vážime si, že sa téme finančnej gramotnosti venujú aj komerčné inštitúcie, avšak naši odborníci sú zárukou nestrannosti a nezávislosti. Na pôde NBS pracujú stovky expertov z rozličných oblastí sveta peňazí. U nás bude mať čitateľ garanciu toho, že informácie, ktoré mu prezentujeme, sú zaručené a overené odborníkmi.

Prečo práve číslo päť? Je v tom nejaká symbolika?

Projekt 5peňazí je vyskladaný z piatich základných pilierov. Sú nimi portál www.5penazi.sk, vzdelávacie zážitkové centrá, úzka spolupráca so školami, s verejným sektorom a neskôr aj premyslená grantová schéma. Päťka je sama osebe symbolické číslo, nachádza sa aj v mnohých slovenských múdrostiach. Želáme si, aby ľudia pri narábaní s peniazmi mali „všetkých 5 pohromade“, aby nehasili svoje finančné ťažkosti „o 5 minút 12“. Rovnako v logu projektu je ruka, ktorá ukazuje číslo päť. Je to populárny symbol dohody, keď si s niekým „tľapneme“ alebo dáme „highfive“, znamená to, že sme našli spoločnú reč. A my chceme nájsť spoločnú reč s ľuďmi, so spotrebiteľmi, chceme im zložité veci vysvetliť jednoducho. S nami budú mať cenné rady vždy poruke.

Aký je cieľ projektu 5peňazí?

Projekt 5peňazí je behom na dlhé trate. V úvode sme sa rozhodli cieliť na širokú verejnosť, pretože medzery vo vedomostiach o hospodárení s peniazmi majú skoro všetci. Neskôr chceme naše cieľové skupiny zúžiť a vyšpecifikovať. Detailne sa chceme venovať napríklad deťom a študentom, rovnako aj seniorom, ktorí sú dokonca často ohrození rôznymi podvodníkmi a nevedia sa účinne brániť. Pozornosť budeme venovať aj marginalizovaným skupinám, napríklad ľuďom so znevýhodnením – sociálnym, zdravotným… Plánujeme tiež prísť bližšie k ľuďom do regiónov, pripravili a zrekonštruovali sme tri Centrá 5peňazí. V Kremnici, Banskej Bystrici a Košiciach sa zážitkovou formou budú môcť vzdelávať rôzne skupiny obyvateľov. Pripravujeme pre nich interaktívne školenia. Ide o inovatívny spôsob neformálneho vzdelávania postaveného na zážitkoch, školenia vedú skúsené lektorky a sú bezplatné. Neskôr by sme sa chceli zamerať aj na terénnu prácu a vytváranie podmienok, v ktorých sa dá ľahšie dostať z chudoby. Pripravujeme aj grantovú výzvu pre neziskové organizácie, ktorou podporíme kvalitné a dôveryhodné projekty finančného vzdelávania.

Podľa rôznych prieskumov my, Slováci, nevynikáme vo finančnej gramotnosti…

Je to tak, nemáme byť v oblasti peňazí veľmi na čo pyšní a vieme to nielen my v NBS, ktorí sa venujeme aj ochrane spotrebiteľa, ale dokazujú to aj medzinárodné prieskumy. S kolegami sme za päť rokov vyriešili viac ako 12-tisíc sťažností spotrebiteľov. Je to vysoké číslo, no zároveň je to len zlomok z celkového počtu spotrebiteľov. Je smutné, že viac ako dve tretiny sťažností nám ukazujú, že klient nerozumie podmienkam produktu, ktorý si kúpil. Možno na to nemáme v dnešnej uponáhľanej dobe čas, ale chvíľku by si mohol nájsť každý. Niekedy stačí len poriadne čítať podmienky a zamyslieť sa predtým, ako niečo podpíšeme či kúpime.

Ako sme na tom v porovnaní so zvyškom Európy?

Naše domácnosti majú oveľa nižšie úspory a oveľa radšej sa zadlžujeme v porovnaní s priemerom Európy, málo si šetríme na dôchodok, málo sa prostredníctvom poistení chránime pred rizikami. Situácia sa postupne zlepšuje, ale stále sme skôr na chvoste. Je to dané určite aj tým, že pokiaľ má domácnosť nízky príjem, tak sa jej ťažko sporí ešte niečo navyše, prípadne platí poistky. Paradoxne, práve v situácii, keď máme málo, musíme hospodáriť rozumnejšie. V poslednom prieskume Národnej banky Slovenska len 9,6 % domácností vedelo správne odpovedať na štyri kľúčové otázky, hodnotiace základnú finančnú gramotnosť. Osobitnou kapitolou sú študenti, v hodnoteniach PISA (prieskum OECD) z roku 2015 boli naši študenti hlboko pod priemerom únie. V roku 2018 sa síce zlepšili o 36 percentuálnych bodov, no v rizikovej skupine máme až 21, 2 % slovenských žiakov. Znamená to, že títo študenti nie sú schopní v základných súvislostiach riešiť a aplikovať v praxi otázky a problémy týkajúce sa financií.

Všetci potrebujeme peniaze, ale často s nimi nevieme narábať. Ako im v tomto smere môže pomôcť nový projekt?

Máte pravdu, všetci poznáme peniaze, avšak mnohí z nás si k nim potrebujú vytvoriť zdravý vzťah. Veľká časť verejnosti sa potrebuje naučiť základy finančnej gramotnosti, ako si zostaviť domáci rozpočet, ako rozumne sporiť, kedy a ako je výhodné sa poistiť či dokonca investovať. Odpovede na všetky tieto otázky sa odteraz sústredia na jednom mieste, na portáli www.5penazi.sk. Naši odborníci ľuďom prostredníctvom svojich príspevkov poradia naozaj vo všetkých finančných situáciách.

Môže jediná zlá investícia spôsobiť doslova bankrot rodiny?

Áno. A nielen zlá investícia, ale akékoľvek zlé zásadné finančné rozhodnutie. Aj zle načerpaný úver či neuzavretá poistka môže položiť rodinný rozpočet na kolená. Práve preto je dôležité, aby ľudia mali vo svete peňazí a hospodárení s nimi aspoň základné znalosti.

Kedy je vhodný čas začať s deťmi hovoriť o peniazoch a ako by mal taký rozhovor vyzerať?

Myslím si, že nikdy nie je priskoro začať. Keď už deti vnímajú a dokážu pochopiť základné súvislosti, môžeme im začať vysvetľovať hodnotu peňazí. Samozrejme, veku primerane. U nás v rodine po dlhé roky funguje zásada prikrývať sa perinou, na akú máme. Naše deti napríklad učíme, že nič v živote nie je zadarmo, a ak im to niekto sľubuje, musíme zbystriť pozornosť. A tiež sa ich snažíme viesť k zodpovednosti za vlastné rozhodnutia. Lekcia, že za chyby sa platí, vyjde deti teraz lacnejšie, ako keď budú dospelé. Čo sa týka našej práce v NBS, tak na našej pôde vzdelávame deti a študentov už roky. Dodnes sme ich privítali viac ako 30-tisíc.

Vo Švajčiarsku stále zostáva hotovosť dominantnou platobnou metódou. Dôvodom je údajne to, že hotovosť je všeobecne považovaná za súčasť kultúry a jej používanie im umožňuje ľahšie sledovať výdavky. Ako sme na tom na Slovensku?

Aj keď majú Slováci radi vo vrecku „keš“, pomaly sa učíme platiť viac kartami. Slovensko bolo dokonca jednou z prvých európskych krajín, ktoré zaviedli bezkontaktné platobné karty. V roku 2019 bola priemerná transakcia pri platbe mobilom 19 eur v porovnaní s priemernou platbou fyzickou platobnou kartou, ktorá bola 46 eur a priemerným výberom hotovosti z bankomatu, ktorý bol 165 eur.

Primala koronakríza ľudí viac uvažovať nad tým, kde a na čo minú svoje peniaze?

Korona zamávala takmer s každou peňaženkou či rodinným rozpočtom. Niektorí boli lepšie pripravení na zlé časy, ale väčšina nie. V čase koronakrízy nám pribudli phishingové útoky a scamy. To znamená, že ľudia sa stávajú viac obeťami internetových podvodov. Tiež sa stávajú obeťou podvodníkov, ktorí od nich cez internetové chaty vylákajú veľa peňazí, prípadne im sľúbia vysoké výnosy z investovania, a potom sa podvodníci stratia. Dnes platí, že zlé alebo nepremyslené rozhodnutie v oblasti financií môže mať fatálne následky. NBS pravidelne skúma aj zadlžené domácnosti, najmä teraz, počas pandémie. Posledný prieskum, ktorý sme robili počas jej druhej vlny, ukázal, že kým v predchádzajúcej vlne iba nepatrná časť domácností bez zmeny úverových podmienok plánovala požiadať o odklad (0,1 %), ich podiel v tejto vlne presiahol 8 %. Rastie tiež podiel domácností, ktorých zamestnanie či podnikanie kríza zasiahla. Napriek tomu zostávajú ohľadom schopnosti splácania svojich úverov optimistické.

Júlia Čillíková (48) je výkonná riaditeľka Úseku dohľadu a ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska. Financie má v krvi, lebo sa im venuje od skončenia školy. Je mamou 16-ročnej Julky a 12-ročného Mateja, ktorých podporuje v športe aj v štúdiu Keď má chvíľku voľného času, venuje sa rodine, priateľom, čítaniu a trocha aj sebe. Momentálne žije, spolu so svojimi zanietenými kolegami, novým projektom NBS 5peňazí, ktorý má pomôcť verejnosti lepšie sa zorientovať vo svete peňazí.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#sporenie #peniaze #NBS #Národná banka Slovenska #finančná gramotnosť
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku