Minimálna mzda stúpla na 623 eur. Je štrnásta najnižšia v únii

, 04.01.2021 08:00
prilba, helma
Zmeny nastanú aj pri určovaní príplatkov. Tie už nebudú v zákone nadviazané na percento z minimálnej hodinovej mzdy, ale stanovia sa pevnou sumou. Autor:

Zmeny nastávajú aj v pokutách za ťažkú ujmu na zdraví následkom pracovného úrazu. A všetci zamestnanci dostanú od marca na výber - gastrolístok alebo príspevok.

Od januára budú zamestnanci s najnižšími mzdami poberať 623 eur, čo predstavuje v čistom 508,45 eura. Hodinová minimálna mzda sa zvýši na 3,58 eura. Upraví sa aj automat stanovenia minimálnej mzdy. Ak sa na jej výške nedohodnú sociálni partneri, určí sa ako 57 % z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Takýto percentuálny pomer predstavuje aj tohtoročná minimálna mzda 580 eur k priemernej mzde v roku 2018.

„Chcem, aby mzdy občanov rástli čo najviac. Napriek pôvodným požiadavkám zamestnávateľov na zmrazenie minimálnej mzdy som rád, že sa nám podarilo dosiahnuť jej navýšenie na úrovni 57 % priemernej mzdy 2019,“ povedal minister práce Milan Krajniak.

Avšak navýšenie minimálnej mzdy na Slovensku posunulo našu krajinu len o jednu priečku vyššie v rebríčku 27 krajín Európskej únie. Stále je však štrnásta najnižšia v únii. Najnižšiu minimálnu mzdu majú v Bulharsku, ktorá sa pohybuje na úrovni približne 312 eur. Medzi krajiny, ktoré minimálnu mzdu zavedenú nemajú, patrí Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko. Tzv. minimálky sa podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat v únii pohybujú od 312 do 2142 eur mesačne.

„Len 21 krajín Európskej únie má zavedenú garantovanú spodnú hranicu príjmu. U nás sa zvyšovala výraznejšie už vlani z 520 na 580 eur. Aj Bulhari, ktorí majú dlhé roky nelichotivo najnižšiu minimálku, pocítili medziročné navýšenie o 26 eur. Spolu so Slovákmi patria medzi desať krajín, ktoré majú minimálku do 700 eur,“ skomentovala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.

Ide o krajiny ako Litva (430 eur), Rumunsko (461 eur), Maďarsko (487 eur), Chorvátsko (546 eur), Česká republika (575 eur), Poľsko (611 eur), Estónsko (584 eur) a Lotyšsko (607 eur). V piatich krajinách EÚ sa minimálne mzdy pohybujú od 700 do 1000 eur. Ide o Portugalsko (741 eur), Grécko (758 eur), Maltu (777 eur,) Slovinsko (941 eur) a Španielsko (1050 eur).

„Najvyššiu minimálnu mzdu poberajú ľudia vo Francúzsku (1539 eur), Nemecku (1584 eur), Belgicku (1594 eur), Holandsku (1636 eur), Írsku (1656 eur) a Luxembursku (2142 eur). Výrazne rástli v tomto roku minimálne mzdy práve v strednej a východnej Európe, okrem Slovenska napríklad v susednom Česku o vyše 40 eur,“ doplnila Buchláková.

Ako sa zvýšia príplatky?

Zmeny nastanú aj pri určovaní príplatkov. Tie už nebudú v zákone nadviazané na percento z minimálnej hodinovej mzdy, ale stanovia sa pevnou sumou. Pri prepočte nových pevných výšok príplatkov vychádzalo ministerstvo z aktuálneho vzorca na ich výpočet, pričom za základňu sa vzal rok 2021 (t.j. suma 3,58 eura). To napríklad znamená, že mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu bude predstavovať 1,79 eura, čo je 50 % minimálnej hodinovej mzdy podľa aktuálneho nastavenia. „Príplatky sa teda zvýšia tak, ako hovorí platná legislatíva. Ľuďom nič nevezmeme, pridáme im to, čo im zo zákona patrí,“ približuje Krajniak.

Mzdové zvýhodnenie Pevná suma
nočná 1,43 eura
sobota 1,79 eura
nedeľa 3,58 eura

Zmena pri výpočte mzdových nárokov

Od budúceho roka sa mení aj mechanizmus zvyšovania minimálnych mzdových nárokov. Ten bude nadviazaný na medziročnú zmenu mesačnej minimálnej mzdy. Na budúci rok sa preto každý minimálny mzdový nárok pre príslušný stupeň náročnosti práce zvýši o 43 eur. Teda o rovnakú sumu, o akú porastie minimálna mzda. „Mechanizmus zvyšovania minimálnej mzdy a minimálnych mzdových nárokov pre jednotlivé stupne náročnosti práce sme nastavili tak, aby sa mohli tieto výšky každý rok meniť,“ dopĺňa minister.

Stupeň náročnosti práce aktuálna výška mzdového nároku (v eurách) mzdový nárok v roku 2021 (v eurách)
1. 580 623
2. 696 739
3. 812 855
4. 928 971
5. 1 044 1 087
6. 1 160 1 203

Minimálne pokuty za ťažkú ujmu na zdraví následkom pracovného úrazu majú klesnúť

Minimálna pokuta pre firmy za pracovné úrazy, ktorými bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, by sa mala od začiatku apríla budúceho roka znížiť zo súčasných 33– na 20-tisíc eur. Počíta s tým návrh novely zákona o inšpekcii práce. Aktuálna výška spodnej hranice pokuty je totiž podľa ministerstva neprimeraná, keďže rovnaká suma sa uplatňuje aj pri smrti následkom pracovného úrazu. Na druhej strane priznáva, že zníženie pokuty bude mať pozitívny vplyv na zamestnávateľov, ktorým budú ukladané nižšie pokuty.

„Rovnaká dolná hranica sadzby pokuty 33-tisíc eur za pracovné úrazy s dvoma rôzne závažnými následkami, teda smrťou a ťažkou ujmou na zdraví, ktorá je upravená v zákone o inšpekcii práce, sa javí ako neprimeraná,“ odôvodňuje ministerstvo práce svoj návrh.

Cieľom novely je však okrem toho aj zefektívniť organizáciu a riadenie sústavy inšpekcie práce. Národný inšpektorát práce by mal preto dostať právomoc určovať vnútornú organizačnú štruktúru inšpektorátov práce. Rovnako by sa mali upravovať kompetencie samotných inšpektorov, aby sa zefektívnila ich činnosť.

„Zámerom je znížiť pracovnú záťaž inšpektorov práce tam, kde sa javí plnenie úloh a povinností z objektívnych dôvodov ako neefektívne, a na druhej strane uľahčiť výkon inšpekcie práce,“ dodáva v návrhu ministerstvo práce.

SITA

Od marca dostanú zamestnanci gastrolístok alebo príspevok

Od začiatku marca budúceho roka dostanú zamestnanci možnosť vybrať si medzi gastrolístkom a finančným príspevkom na stravovanie. Vyplýva to z novely Zákonníka práce. Právo výberu sa má týkať len zamestnancov u zamestnávateľov, ktorí nezabezpečujú stravovanie vo vlastnom alebo zmluvnom stravovacom zariadení. Zároveň sa majú ponechať výnimky z možnosti voľby tam, kde už doteraz bol uplatňovaný finančný príspevok na stravovanie. Zamestnávateľ bude podľa rezortu práce môcť upraviť pravidlá, akým spôsobom sa realizuje výber zo strany zamestnanca.

„Vzhľadom na rozmanitú veľkosť zamestnávateľov a rozličné podmienky u nich ponecháva zákon tieto otázky na zamestnávateľov a upravuje len minimálne pravidlá, pričom umožňuje, aby si pre tieto účely vydal vnútorný predpis,“ uviedol rezort v dôvodovej správe k návrhu novely pracovného kódexu.

„Navrhovaná právna úprava sa môže týkať 50 až 60 % zamestnancov v pracovnom pomere, vzhľadom na to, že navrhovaná právna úprava sa netýka zamestnancov zamestnávateľov s vlastným alebo zmluvným stravovacím zariadením,“ uviedlo ministerstvo práce. Zamestnanec si po novom bude vyberať medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom, kým doteraz o forme zabezpečenia stravovania rozhodoval zamestnávateľ sám.

(SITA)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#zmeny v roku 2021 #minimálna mzda
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku