Invalidný alebo ťažko zdravotne postihnutý človek: Nie je to to isté

Invalidný dôchodok alebo príspevok na kompenzáciu. Funkčná porucha alebo miera poklesu schopnosti pracovať. Sociálna poisťovňa a úrad práce. Rozdielne pojmy, v ktorých nie je jednoduché sa vyznať. Ak má niekto funkčnú poruchu, môže žiadať o príspevok na kompenzáciu. Ak má niekto mieru poklesu schopnosti pracovať o viac ako 41 percent, môže požiadať o invalidný dôchodok.

29.03.2021 08:00
invalidný vozík, muž, radosť, ťzp, zťp Foto:
Invalidita spravidla vzniká počas života ako následok nehody alebo choroby.
debata

O ťažkom zdravotnom postihnutí rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a o invalidite zas Sociálna poisťovňa. Zatiaľ čo invalidita je stav, ktorý výrazným spôsobom bráni vykonávaniu zárobkovej činnosti, ťažké zdravotné postihnutie síce ovplyvňuje schopnosť viesť aktívny život, ale nemusí brániť zároveň aj pracovať. Invalidný dôchodok môže poberať iba dospelá osoba, zatiaľ čo príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia môže poberať aj dieťa.

Ťažké zdravotné postihnutie navyše nemá s invalidným dôchodkom nič spoločné. Či je niekto invalidný, alebo nie, nemá vplyv na to, či má, alebo nemá nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Pokiaľ ide o posudzovanie invalidity, tá sa posudzuje podľa zákona o sociálnom poistení, kým ťažké zdravotné postihnutie zas podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Aby bol niekto uznaný za invalidného, musí mať mieru poklesu schopnosti pracovať o viac ako 40 percent. V tom prípade dostáva každý mesiac invalidný dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Ak je však niekto uznaný za ťažko zdravotne postihnutého, nedostáva žiadnu pravidelnú dávku.

„O vydaní preukazu ťažko zdravotne postihnutej osoby rozhodujú úrady práce a tento človek napriek istému hendikepu nedostáva žiadnu náhradu mzdy, ale môže dostať príspevok na kompenzáciu. Pri takejto žiadosti sa posudzuje strata, resp. zníženie telesných a zmyslových schopností, ktorá nemusí mať vplyv na schopnosť pracovať, ale má vplyv na aktívny život,“ priblížila Mária Hrehová z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Mnoho ľudí si myslí, že ak majú priznaný invalidný dôchodok, majú nárok aj na kompenzačné príspevky. Lenže ak nie sú zároveň držiteľmi preukazu ŤZP, na príspevky nárok nemajú. Rovnako nemajú všetci nárok ani na parkovací preukaz.

Ak splní podmienky na príspevok na kompenzáciu človek, ktorý je invalidný podľa posudku lekára Sociálnej poisťovne, a navyše je podľa komplexného posudku vydaného úradom práce uznaný aj za ťažko zdravotne postihnutého, môže úrad práce požiadať o niektorý z príspevkov. Na základe jeho písomnej žiadosti potom úrad začne konať. Aby človek mohol žiadať o niektorý z príspevkov, musí byť držiteľom preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Predpokladom toho, že bude človek uznaný za zdravotne ťažko postihnutého, je, že jeho zdravotné postihnutie má mieru funkčnej poruchy najmenej 50 percent. „Funkčná porucha je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov,“ vysvetlila Hrehová.

Inak je to v prípade, ak sa človek stane invalidným. Invalidný dôchodok má ľuďom, ktorí z dôvodu invalidity stratili čiastočne alebo úplne schopnosť pracovať, sčasti nahradiť ich príjem pred vznikom invalidity. „Občan je invalidný, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti pracovať o viac ako 40 percent v porovnaní so zdravým človekom,“ konštatovala hovorkyňa Sociálnej poisťovne Zuzana Dvoráková. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti pracovať a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

„Pokles schopnosti pracovať posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu,“ vysvetlila. Tú možno potom zvýšiť najviac o 10 percent, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti pracovať.

V rámci peňažného príspevku na osobnú asistenciu môže v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 osobnú asistenciu vykonávať aj: manžel, manželka, rodičia alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, deti, starí rodičia, vnuci, súrodenci, nevesta, zať, svokor, svokra a profesionálny náhradný rodič, a to najviac desať hodín denne a na všetky druhy činností zo zákonom ustanoveného zoznamu činností. Ostatné zákonne podmienky ostávajú naďalej zachované, napr. povinnosť predložiť zmluvu o výkone osobnej asistencie, výkaz o počte hodín vykonanej osobnej asistencie, potvrdenie o vyplatených odmenách osobnému asistentovi. Bližšie informácie o podmienkach a povinnostiach (okrem uvedených výnimiek prijatých zákonom č. 63/2020 Z. z.) sú zverejnené na odkaze: www.employment.gov.sk/…-asistenciu/

Zdroj: ministerstvo práce

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #ťažko zdravotne postihnutí #ŤZP #invalidita