Podľa posledných údajov Štatistického úradu SR bolo v roku 2019 rizikom chudoby ohrozených 11,9 % obyvateľov Slovenska, čo predstavuje približne 640– tisíc ľudí. Pandémia koronavírusu však môže podľa odhadov Svetového ekonomického fóra len na Slovensku v tomto a budúcom roku poslať do pásma chudoby takmer 30-tisíc ľudí.
„Počas pandémie sa prijalo viacero opatrení a zvyšovali sa mnohé sociálne príspevky pre ľudí, ktorí prišli o prácu alebo sa im výrazne znížil ich disponibilný príjem. Avšak dávky a príspevky nie sú všeliekom. Odhaduje sa, že sociálne transfery vedú k zníženiu počtu osôb klasifikovaných ako „osôb ohrozených chudobou“ v Európskej únii o vyše tretinu, rovnako ako na Slovensku. Od roku 2010 sa toto číslo v každom roku znižovalo, pred desiatimi rokmi bolo na úrovni takmer 37 %. Do týchto výpočtoch sa nezarátavajú dôchodky,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
V zisťovaní EU SILC sa za sociálne transfery považujú: rodinné dávky a príspevky pre rodiny s deťmi, príspevky na bývanie, dávky v nezamestnanosti, starobné dávky, dávky pre pozostalých ,nemocenské dávky, dávky v invalidite, príspevky na vzdelanie, dávka a príspevky v rámci sociálnej exklúzie.
406 eur na mesiac
Celková ročná hranica rizika chudoby je pre jednočlennú domácnosť 4 872 eur, čo predstavuje sumu približne 406 eur na mesiac. Medziročný nárast samotnej hranice chudoby pre tento typ domácnosti predstavoval približne 33 eur na mesiac. Pre domácnosť 2 dospelých s 2 deťmi do 14 rokov bola celková ročná hodnota hranice rizika chudoby na úrovni 10 230 eur, čo pre tento typ domácnosti predstavovalo priemerne 853 eur na mesiac. V porovnaní s predchádzajúcim rokom išlo o takmer 9 %-tný nárast, v absolútnom vyjadrení približne 69 eur na mesiac.
V rámci únie žije viac ako 53 miliónov Európanov pod hranicou chudoby. Najviac ľudí v tejto kategórii je v Bulharsku (38,9%), Rumunsku (35,7%) a Grécku (34,8%). Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším podielom, rovnako ako Fínsko (15,7%) či Česko (12,2%). Sociálne transfery znižujú chudobu najviac vo Fínsku (57 %) či Dánsku (51 %). V deviatich členských štátoch EÚ sa chudoba vďaka nim znižuje o zhruba 25 %, najmenší podiel na znižovaní chudoby ľudí majú sociálne dávky či príspevky v Grécku (16 %) a Rumunsku (17 %). V priemere je 17 % Európanov pod hranicou chudoby napriek poberaniu sociálnych dávok a príspevkov.
Nedoplatky a potraviny
Zhruba polovica Slovákov, ktorí sú pod hranicou chudoby, si nemôžu dovoliť ísť ani raz za rok na jednotýždňovú dovolenku mimo domu alebo jesť mäso či rybu aspoň každý druhý deň. „Majú nedoplatky spojené s hypotékou alebo nájomným, úhradou za energie alebo splácaním nákupov na splátky a iných pôžičiek. Táto situácia sa vlani medziročne zhoršila, a očakávame, že vzhľadom na súčasnú situáciu spojenú s pandémiou koronavírusu, sa počet ľudí v materiálnej deprivácii môže opäť navyšovať, najmä v hladových dolinách na juhu Slovenska,“ doplnila Buchláková.
Na Slovensku sú najohrozenejšou skupinou nezamestnaní (58,3 %). Iba 9 % zamestnaných čelí riziku chudoby a sociálnemu vylúčeniu. V prípade žien a mužov je riziko rovnaké, o čosi viac sú v ohrození ľudia, ktorí majú deti (18,9 %), nakoľko majú vyššie mesačné výdavky.