Peniaze, aj sexuálna výchova patria v rodinách k témam, ktoré sú vnímané ako tabu. A to aj napriek tomu, že potrebu rozprávať sa o nich s deťmi si uvedomuje drvivá väčšina rodičov (90 %). Podľa výsledkov prieskumu 365.bank však dospelí v tomto smere tápu. Dôvodom sú zábrany či ostych a v oblasti peňazí aj nedôvera vo vlastné vedomosti. Časť populácie debaty cielene odkladá na neskôr alebo ich nevníma ako potrebné.
Rozprávať sa s deťmi o peniazoch považuje za oblasť, o ktorej sa v rodinách málo hovorí, takmer každý druhý Slovák. Pre sedem z desiatich rodičov je najviac tabuizovanou téma sexu. Napriek tomu, že väčšina rodičov vníma opodstatnenosť sexuálnej výchovy u detí vo veku od 8 do 15 rokov, 34 % sa, naopak, prikláňa skôr k názoru, že je to priskoro.
Nepríjemná téma
„Deti v tomto veku vyhľadávajú informácie na internete alebo od rovesníkov a spravidla nemajú potrebu riešiť tabuizované témy so svojimi rodičmi. Vycítia aj to, že je to pre rodičov nepríjemné. Dospelí by však mali byť proaktívni, využiť každú šancu na úprimný rozhovor a nespoliehať sa na informácie, ktoré deti získajú od spolužiakov. Na začatie diskusií o sexuálnej výchove v prípade mladých vo veku od 8 do 15 rokov je už prevažne neskoro. Deti pohlavne dozrievajú a často sa medzi sebou porovnávajú a súperia,“ hovorí psychologička Júlia Šichmanová.
Podľa jej názoru je tiež dôležité, aby sa rodič na rozhovor pripravil, pričom je podstatné začať už v prvých rokoch dieťaťa a vytvoriť dôverné a bezpečné prostredie na túto komunikáciu. Pri témach sexuálnej výchovy je tiež potrebné prihliadať na aktuálne vývojové obdobie dieťaťa a podľa toho korigovať kvantitu a kvalitu informácií.
Nevedomosť dospelých
Zatiaľ čo pri tabuizovaní sexuálnej výchovy sú dôvodom najmä zábrany či nekomfortnosť samotnej problematiky pre rodičov, v prípade financií zohráva dôležitú úlohu iný faktor. Dospelí si uvedomujú svoje vlastné medzery a pociťujú nedôveru v samých seba. „Vysvetľovať deťom tému peňazí si netrúfa až sedem z desiatich dospelých. A to aj napriek tomu, že štatistiky ukazujú, že deti, ktorým sa rodičia v tomto smere venujú, dosahujú lepšie výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Najlepšou finančnou výchovou je pritom prax. Vďaka konkrétnym nástrojom, ako sú mobilná aplikácia či platobná karta sa deti môžu rýchlejšie (na)učiť narábať s peniazmi. Rodičom zas pomôžu tému vzdelávania lepšie uchopiť,“ hovorí Linda Valko Gáliková, PR manažérka 365.bank. Aj podľa PISA testovania dosahujú lepšie výsledky v oblasti peňazí tie deti, ktoré majú skúsenosť s konkrétnymi bankovými produktmi.
Napriek tomu, že väčšina rodičov si uvedomuje dôležitosť finančného vzdelávania, nájdu sa aj takí, ktorí túto problematiku zatiaľ odkladajú. Štvrtina rodičov sa prikláňa k názoru, že deti vo veku od 8 do 15 rokov majú ešte čas riešiť peniaze, kým vyrastú, a necelá pätina dokonca, kým začnú zarábať. Tretina rodičov svojim ratolestiam nedôveruje natoľko, aby im financie zverila. Dokonca dvaja z piatich sa prikláňajú k tvrdeniu, že sú v živote aj dôležitejšie veci ako peniaze, a preto túto tému nepovažuje za potrebné riešiť.
Podľa Valko Gálikovej je však dôležité budovať finančnú gramotnosť od základu, teda už v detstve, a rodičia by túto problematiku nemali podceňovať. Zároveň vďaka technológiám môžu mať dospelí financie detí plne pod kontrolou a v prípade potreby zasiahnuť. Okrem toho vyzdvihuje aj dôležitosť (po)učiť sa z nesprávnych rozhodnutí ako dieťa, keď nie sú dosahy také markantné ako neskôr v dospelosti.