Samosprávy čelia výraznému zvyšovaniu nákladov na plyn, teplo či elektrinu. Ich rozpočty však zaťažujú aj náklady spojené so zberom, prepravou a spracovaním komunálneho odpadu. Spolu s prebiehajúcim triedeným zberom kuchynského bioodpadu a s nákladmi na mechanicko-biologickú úpravu (MBÚ) zmesového komunálneho odpadu, ktorá je naplánovaná na rok 2024, tak dostávajú rozpočty obcí a miest poriadne zabrať.
Ministerstvo životného prostredia preto umožnilo samosprávam upraviť tarify pre miestne poplatky. Tým im významne uvoľnilo ruky pri zvýšení sadzieb za komunálne a drobné stavebné odpady.
Ako zmeny v odpadovom hospodárstve zaťažujú rozpočty miest a obcí?
„V súčasnosti sa priemerná cena za jednu tonu zmesového komunálneho dopadu uloženého na skládku pohybuje na úrovni 65 až 75 eur. Cena skládkovania sa pritom od roku 2018 zdvojnásobila. Všetky skládkujúce samosprávy budú mať od roku 2024 zakázané skládkovanie odpadu, pokiaľ neprejde úpravou. Za takúto úpravu sa považuje predovšetkým mechanicko–biologická úprava (MBÚ). Cena za jednu tonu upraveného zmesového komunálneho odpadu sa tak postupne vyšplhá na 110 až 140 eur,“ hovorí Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.
Od 1. júla 2021 museli všetky samosprávy okrem Košíc a Bratislavy zaviesť triedený zber kuchynského bioodpadu (KBO) alebo deklarovať 100-né kompostovanie. Ak samosprávy majú zavedený oddelený zber kuchynského bioodpadu, tak cena za 1 tonu predstavuje v priemere až 342 eur. To je približne päťnásobne viac ako pri zbere a skládkovaní komunálneho odpadu.
Vyššie náklady zaplatia ľudia
Na zvyšujúce sa náklady miest a obcí v súvislosti s odpadmi zareagoval rezort životného prostredia novelou zákona o miestnych daniach, ktorý tak poskytuje samosprávam kľúč na výber vyšších poplatkov.
„K výraznému zvýšeniu sadzby dochádza v prípade všetkých typov poplatkov, teda paušálnych, ale aj poplatkov za nálepkový či vážený množstvový zber. Cieľom tohto nástroja je zabrániť tomu, aby obce náklady na odpadové hospodárstvo vykrývali z iných finančných zdrojov tak, ako tomu bolo dosiaľ,“ uvádza Sadovská.
O aké zvýšenie poplatkov od občanov vlastne ide?
Paušálny poplatok (samospráva vyberá pevnú sadzbu na jedného obyvateľa ročne)
do 31. októbra 2022: 2,40 až 40 eur/osoba/rok
od 1. novembra 2022: 7,3 až 73 eur/osoba/ rok
Poplatok za „nálepkový“ alebo „žetónový“ systém zberu(občan platí v závislosti od veľkosti zbernej nádoby a frekvencie zberu, t.j. koľko predpokladaných nádob smetí – toľko nálepiek alebo žetónov)
do 31. októbra 2022: 0,0033 až 0,0531 eura/liter alebo dm3 komunálnych odpadov vrátane drobných stavebných odpadov, ak v obci nebol zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu
od 1. novembra 2022: 0,01 až 0,2 eura/liter alebo dm3 komunálnych odpadov, ak v obci nie je zavedený vážený množstvový zber drobného stavebného odpadu
Poplatok za vážený množstvový zber drobného stavebného odpadu(občan platí za odpad, ktorý reálne vyprodukuje)
do 31. októbra 2022: 0,015 až 0,078 eura/kg drobných stavebných odpadov bez obsahu škodlivín, ak v obci bol zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu.
od 1. novembra 2022: 0,01 až 0,2 eura/kg drobných stavebných odpadov
Poplatok za vážený množstvový zber zmesového odpadu (občan platí za odpad, ktorý reálne vyprodukuje)
do 31. októbra 2022: 0,0066 až 0,1659 eura/kg komunálnych odpadov vrátane drobného stavebného odpadu, ak v obci nebol zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu
od 1. novembra 2022: 0,01 až 0,2 eura/kg vyprodukovaného komunálneho odpadu
Niektoré domácnosti môžu platiť dvoj- až trojnásobne viac
Podľa Sadovskej vyššie poplatky znamenajú pochopiteľne vyššiu záťaž pre peňaženky občanov. „Podľa údajov Štatistického úradu SR, slovenské domácnosti platia v súčasnosti za zber odpadu v priemere o tretinu viac ako v roku 2018. Nakoľko náklady samospráv v súvislosti s rastom cien za skládkovanie vzrástli výraznejšie, môžeme konštatovať, že obce a mestá na občanov doteraz prenášali iba časť svojich nákladov. Zvyšná časť bola hradená z iných finančných zdrojov samosprávy,“ povedala.
Ak sa teda mestá a obce rozhodnú využiť možnosť zvyšovania sadzieb za odpad, môžu ľuďom narásť poplatky dvoj- až trojnásobne.
Menej zaplatia ľudia v obciach so zavedeným váženým zberom odpadu
Niektoré samosprávy už majú zavedený vážený množstvový zber komunálneho odpadu. Ľudia v tomto prípade platia iba za zmesový odpad, ktorý reálne vyprodukujú a to ich zároveň motivuje k separovaniu smetí.
„Vyššia miera triedenia a nižšia produkcia zmesového komunálneho odpadu sú tak cestou, ako môžu občania eliminovať efekt rastúcich poplatkov za odpad. Obce a mestá navyše vďaka vážiacemu systému získavajú podrobné údaje o produkcii odpadu na svojom území, čo im okrem optimalizácie frekvencie zberu či veľkosti zberných nádob umožňuje aj spravodlivejšie nastavenie poplatkov,“ dodala Eva Sadovská.
Zvyšovanie sadzieb za odpad bude mať oveľa väčší dopad na obyvateľov samospráv, ktoré preferujú paušálne poplatky. V takomto prípade občan nevie výšku poplatku ovplyvniť, čo môže odrádzať od separovania. Argumentom proti triedeniu môže byť práve fakt, že občan bude platiť rovnakú sumu, bez ohľadu na to, či odpad triedi alebo nie.