Romantická večera, návšteva kina či kytica kvetov. Sviatok zaľúbených alebo svätý Valentín je už roky udomácnený aj na Slovensku. Z prieskumu 365.bank vyplýva, že 14. február oslavuje až takmer 60% našincov. Najčastejšie pritom pri tejto príležitosti míňame sumu do 50 eur (celkovo 73 % ľudí). Pri téme Valentína sa pritom u časti populácie stretávame aj so stereotypmi. U mužov pretrváva názor, že by mali práve oni častejšie platiť za večeru alebo darčeky. Zaujímavosťou je aj to, že pätina z opýtaných súhlasí s výrokom, že láska sa dá kúpiť za peniaze.
Či už Valentína vnímajú ako oslavu lásky, alebo komerčný sviatok zameraný na zvýšenie tržieb obchodníkov, tento deň uznáva a oslavuje 58 % Slovákov. Naopak, niečo cez 38 % opýtaných tvrdí, že tomuto dňu nevenuje zvlášť pozornosť.
Na Valentína najčastejšie minieme do 50 eur
Tí, ktorí oslavujú 14. február najčastejšie za týmto účelom minú sumu do 50 eur, pričom na tejto výške sa zhodli obe pohlavia. Niečo cez 30 % Slovákov považuje za ideálnu sumu do 20 eur a valentínske darčeky v cene nad 100 eur a viac preferuje len menej ako desatina ľudí.
Polovica Slovákov a Sloveniek si myslí, že vzájomne na seba s partnerom míňajú približne rovnako. U zvyšnej polovice sú to práve muži, ktorí väčšinou tvrdia, že míňajú viac peňazí. 38 % mužov je presvedčených, že v tento deň míňajú na svoje partnerky viac ako ony na nich, pričom porovnateľné množstvo žien im dáva za pravdu.
Muži sú viac presvedčení, že za večeru by mali zaplatiť oni
Hoci necelá tretina Slovákov si myslí, že je v poriadku, ak sa o úhradu účtu za valentínsku večeru alebo kino postará žena, o niečo viac našincov (36%) je ochotných pristúpiť skôr na možnosť, že žena zaplatí tieto náklady len občasne. Necelá štvrtina sa prikláňa k tomu, že za večeru by mal zaplatiť muž a nie žena.
„Zaujímavosťou pritom je, že tradičnejší model prístupu k plateniu účtu za valentínsku večeru alebo kino majú do väčšej miery práve muži. To, že tento výdavok by mal zaplatiť práve muž si celkovo myslí 27 % z nich, pričom s týmto tvrdením súhlasí len necelá pätina žien. Tradičné vzorce správania sa pritom prejavujú najmä u ľudí nad 45 rokov,“ uvádza Linda Valko Gáliková, Head of PR 365.bank.
Láska za peniaze?
S tvrdením, že sa dá láska kúpiť za peniaze súhlasí pätina populácie. Zvyšok resp. väčšina z nich sa však prikláňa k opačnému presvedčeniu. S narastajúcim vekom sa pritom zvyšuje počet tých, ktorí veria, že láska sa za peniaze kúpiť nedá.
Sviatok obchodníkov
Podľa spotrebiteľskej organizácie dTest, obchodníci využívajú blížiaci sa sviatok. Bežne ide napríklad o predaj tovaru prebaleného doružova alebo limitovanej edície potravín so špeciálnou príchuťou. Prvým sa snažia zvýšiť zisk z predaja tým, že mieria na city spotrebiteľov alebo môžu dokonca až zneužívať ich zraniteľnosť. Časovo aj množstevne obmedzené ponuky zase majú u spotrebiteľa vyvolať syndróm FOMO, teda strach zo zmeškania, čím spotrebiteľov tlačia, aby zakúpili predmety, ktoré obvykle nekupujú.
Okolo sviatku svätého Valentína tiež podľa riaditeľky dTest Eduardy Hekšovej platí, že pri objednávaní tovaru cez internet je nutné si vopred overiť dôveryhodnosť vybraného e-shopu. Zraniteľnosť spotrebiteľov nevyužívajú podľa nej iba obchodníci, ale aj prevádzkovatelia zoznamiek. Na citovú stránku spotrebiteľov hrajú aj niektoré marketingové oznámenia, ktoré žiadajú spotrebiteľov o finančný príspevok, či asistenciu.
Pozor na zoznamky
Zraniteľnosť spotrebiteľov nevyužívajú iba obchodníci, ale aj prevádzkovatelia zoznamiek. Niektoré online zoznamky spotrebiteľov nalákajú na výhodný poplatok, za ktorý je možné službu mesiac využívať. Nedostatočne však spotrebiteľov informujú o tom, že sa podľa ich obchodných podmienok zmluva automaticky predlžuje na ďalšie mesiace, ktoré však už stoja aj niekoľkonásobne viac. Peniaze účtujú za niekoľko nasledujúcich mesiacov a čiastku neskôr často postúpia inkasným spoločnostiam.
Na citovú stránku spotrebiteľov hrajú aj niektoré marketingové oznámenia, ktoré žiadajú spotrebiteľov o finančný príspevok či asistenciu. Niekedy môže ísť napríklad o zástupcu charity vyberajúcej peniaze na pomoc znevýhodneným osobám. „Pokiaľ vás niekto taký
kontaktuje, odporúčame najskôr dôkladne overiť, či ide naozaj o zástupcu charity alebo iného subjektu, a potom sa presvedčiť, či je tento subjekt dôveryhodný,“ dodáva Eduarda Hekšová.
Evergreenom sociálnych sietí sú podľa Hekšovej správy od rôznych užívateľov, ktorí typicky tvrdia, že sú americký vojak, nigérijský princ alebo ľubovoľná celebrita a potrebujú naliehavo zaslať peniaze, pretože sa údajne ocitli v zlej situácii. Tieto správy sú podľa nej s najväčšou pravdepodobnosťou podvody, pretože okrem toho, že sú nepravdepodobné, často ani nemožno dôveryhodne overiť ich pravdivosť.