Štát vypláca rôzne dávky a príspevky Na čo všetko máte nárok, pozrite si prehľad

Poistenie v nezamestnanosti

Ako obdobie poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa započítava obdobie povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca, ktorý má právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti, napr. na základe pracovného pomeru, alebo obdobie zamestnania na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce. Ako doba poistenia v nezamestnanosti sa zohľadní aj obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti, ak toto dobrovoľné poistenie bolo zaplatené v stanovenej lehote a sume. SZČO neplatí poistné v nezamestnanosti, na dávku tak nemôže mať automaticky nárok, môže ho však odvádzať ako dobrovoľne poistená osoba.

Čítajte viac Už ste dostali zvýšený dôchodok a rozhodnutie poisťovne o valorizácii vašej penzie? Je potrebné o to žiadať?

Fyzickej osobe môže vzniknúť nárok na dávku v nezamestnanosti po splnení dvoch podmienok. Prvou podmienkou je zaradenie do evidencie nezamestnaných na úrade práce a druhou podmienkou je získanie najmenej dvoch rokov, teda 730 dní, poistenia v nezamestnanosti v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných. Maximálna suma dávky v mesiaci, ktorý má 31 dní, je do konca júna 1 234,30 eura a v mesiaci, ktorý má 30 dní, je 1 194,50 eura.

Úrazové dávky

Nárok môže vzniknúť poškodenému zamestnancovi výhradne vtedy, ak k poškodeniu zdravia dôjde následkom pracovného úrazu alebo zistenej choroby z povolania. Zo Sociálnej poisťovne majú nárok na úrazové dávky len tí poškodení zamestnanci, ktorí boli povinne zo zákona úrazovo poistení – teda zamestnanci, resp. dohodári, za ktorých zamestnávatelia odvádzali do Sociálnej poisťovne poistné na úrazové poistenie podľa zákona o sociálnom poistení. SZČO neplatia úrazové poistenie, takže im nárok na dávky nevznikne.

Hodnota bodu pre určenie sumy úrazových dávok na rok 2023 je 26,08 eura. Hodnota bodu je dôležitá pri určení sumy úrazových dávok – náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pri výpočte ktorých sa vychádza z bodového ohodnotenia v lekárskom posudku a zo sumy na jeden bod.

Garančné poistenie

Z garančného poistenia sa vypláca dávka garančného poistenia, ktorá sa poskytuje sa zamestnancovi v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Do garančného fondu neodvádzajú poistné ani SZČO, ani dobrovoľne poistené osoby. Ak zamestnávateľ neplatí svojim zamestnanom mzdy, majú títo možnosť obrátiť sa na Sociálnu poisťovňu a žiadať dávku garančného poistenia. Ak platobná neschopnosť zamestnávateľa vznikne do 30. júna, výška dávky garančného poistenia môže dosiahnuť maximálne sumu 3 633 eur.

Nemocenské poistenie

Z nemocenského poistenia sa poskytuje dávka nemocenské, materské, ošetrovné a vyrovnávacia dávka. Základnou podmienkou na vznik nároku na nemocenské dávky je existencia nemocenského poistenia alebo plynutie ochrannej lehoty v čase vzniku dôvodu na poskytnutie dávky. Ochranná lehota trvá spravidla sedem dní po zániku nemocenského poistenia.

Nemocenské sa poskytuje poistencom, ak boli pre chorobu alebo v dôsledku úrazu uznaní za dočasne práceneschopných. Aby vznikol nárok na nemocenské, dočasná pracovná neschopnosť musí vzniknúť počas trvania nemocenského poistenia alebo v ochrannej lehote po jeho skončení. U dobrovoľne nemocensky poistených osôb musí byť splnená aj podmienka existencie najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti. Sumy tento rok: maximálne 1 313, 90 eura pri 30-dňovom mesiaci a pri 31-dňovom mesiaci to je 1 357,70 eura.

Dôchodkové poistenie

Z dôchodkového poistenia, ktoré zahŕňa starobné poistenie a invalidné poistenie, sa vypláca starobný, predčasný starobný, vdovský a vdovecký, sirotský a invalidný dôchodok. Na dôchodkové poistenie odvádzajú počas pracovného života poistné zamestnanci a povinne dôchodkovo poistené SZČO a tiež tak môžu urobiť dobrovoľne poistené osoby. Každý druh penzie má svoje podmienky a všetky treba splniť súčasne.

Tehotenské

Účelom tejto dávky je zabezpečiť tehotnej poistenke príjem, ktorý bude slúžiť na kompenzáciu zvýšených výdavkov v tehotenstve. Nárok na túto dávku majú všetky nemocensky poistené tehotné ženy a tehotné ženy, ktoré majú prerušené povinné poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky (zamestnankyne) alebo poberania rodičovského príspevku (SZČO). Výška dávky predstavuje 15 % denného vymeriavacieho základu s tým, že nesmie byť nižšia ako dávka určená z 10 % maximálneho denného vymeriavacieho základu a vyššia ako dávka určená z maximálneho vymeriavacieho základu. Maximálna suma tehotenského je tento rok 358,40 eura mesačne (pri 30-dňovom mesiaci), resp. 370,30 eura mesačne (pri 31-dňovom mesiaci).

Ošetrovné

Je nemocenská dávka poskytovaná z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania chorého dieťaťa chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky). Poskytuje sa aj z dôvodu osobnej a celodennej starostlivosti o zdravé dieťa do desiatich rokov jeho veku. Podmienkou vzniku nároku u dobrovoľne nemocensky poistených osôb je okrem existencie nemocenského poistenia alebo ochrannej lehoty aj 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom potreby ošetrovania. Výška dávky je 55 percent hrubého príjmu. Rodičia ho môžu dostávať najviac 14 dní, navyše ak sa starajú o viac detí len raz a v tom istom prípade patrí len jednému poistencovi. Maximálna suma dávky je 613,20 eura. Dlhodobé ošetrovné, ktoré sa vypláca počas 90 dní, sa vyplatí mesačne v rovnakých maximálnych sumách ako nemocenské.

Materské

Poskytuje sa poistenke z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa alebo inému poistencovi z dôvodu prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následnej starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku. Aby vznikol nárok na materské, musí vzniknúť počas trvania nemocenského poistenia alebo v ochrannej lehote. Ochranná lehota ženy, ktorej nemocenské poistenie zaniklo počas tehotenstva, je 8 mesiacov. Ďalšou podmienkou vzniku nároku na materské je existencia najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom alebo pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Do tohto obdobia sa započítava aj obdobie akéhokoľvek ukončeného nemocenského poistenia.

• materské sa vypočíta ako 75 % z denného vymeriavacieho základu.
• mesačne tak matka môže dostať 1 791,70 eura (pri 30-dňovom mesiaci) alebo 1 851,40 eura mesačne (pri 31-dňovom mesiaci).
• suma minimálneho materského určená nie je.
• ak je materské nižšie ako rodičovský príspevok, matka môže požiadať úrad práce o doplatenie do sumy rodičovského príspevku.

Otcovské

Na čerpanie materského pre to isté dieťa po poberaní otcovského zostane otcom v zásade 26 týždňov (pri starostlivosti o jedno narodené dieťa) a uplatniť si ho môžu do troch rokov veku dieťaťa. Dávka materské sa pre otcov rozdeľuje na dve časti – obdobie max. 2 týždňov v období 6 týždňov po narodení dieťaťa (otcovské), ktoré môže otec poberať bez ohľadu na to, či matka v tomto období poberá materské na to isté dieťa, alebo rodičovský príspevok a ďalších v zásade 26 týždňov pri starostlivosti o jedno dieťa do troch rokov veku dieťaťa.

Ak si otec nárok na otcovské neuplatní, môže po splnení zákonných podmienok čerpať dávku materské na celé obdobie 28 týždňov (resp. 31 týždňov, ak ide o osamelého otca alebo 37 týždňov, ak sa stará o dve alebo viac narodených detí), najskôr však šesť týždňov od pôrodu, ak už matka nepoberá na to isté dieťa materské a nepoberá ani rodičovský príspevok z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Otcovi dieťaťa, ktorý si uplatní nárok na materské najskôr po uplynutí 6 týždňov odo dňa pôrodu, vznikne nárok na materské bez ohľadu na to, či v predchádzajúcom období mal nárok na otcovské.

Vyrovnávacia dávka

Dostane ju zamestnankyňa z dôvodu preradenia na inú prácu počas tehotenstva, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pred preradením.

Čítajte viac Valorizácia priniesla vyššie dávky od štátu + prehľad, o koľko sa zdvihli, kto ich dostane a o koľko ešte porastú

Ako sa vyplácajú dávky: Za pracovné či všetky dni?

Pri všetkých lehotách v sociálnom poistení sa do úvahy berú všetky kalendárne dni, nielen pracovné. Ak napríklad ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia trvá sedem dní, počítajú sa aj sviatky, dni pracovného voľna aj pracovného pokoja.

Aj nemocenské dávky, dávka v nezamestnanosti a úrazové dávky sa poskytujú za všetky dni. Ak je základom výpočtu uvedených dávok denný vymeriavací základ, z ktorého sa určí výška príslušnej dávky na jeden deň, potom výška celej dávky sa určí súčinom tejto sumy a počtu kalendárnych dní, za ktoré dávka poistencovi patrila, vrátane víkendov.

Všetky kalendárne dni sa zohľadňujú aj na účely započítania obdobia poistenia potrebného pre vznik nároku na jednotlivé dávky poskytované Sociálnou poisťovňou (napr. pre dávku materské je potrebné získať 270 dní nemocenského poistenia pred predpokladaným dátumom pôrodu) a rovnako sa pracuje s kalendárnymi dňami aj pri platení poistného na sociálne poistenie.

Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného napríklad od 12. dňa v mesiaci, zamestnávateľ zaplatí poistné za všetkých jedenásť dní, teda nielen za pracovné dni. Odo dňa uznania práceneschopnosti platí vylúčenie platiť poistné – poistné sa platiť nemusí, poistenie však trvá aj počas všetkých kalendárnych dní, počas ktorých trvá práceneschopnosť (samozrejme, ak trvá aj pracovný pomer a práceneschopnosť nie je dlhšia ako 52 týždňov).

Ak zákon o sociálnom poistení určuje fyzickým alebo právnickým osobám lehotu na splnenie povinnosti, ide tiež o kalendárne dni. Len ak ukončenie lehoty na splnenie povinnosti pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, lehota sa končí v najbližší pracovný deň. {* koniec-sablona *}

Zdroj: MPSVaR SR