Zárobky klesli, prišiel čas na návrat domov

"V dnešných dňoch je naozaj cítiť nárast počtu kandidátov, ktorí sa vracajú zo zahraničia späť na Slovensko,“ potvrdil Pavol Tóth, konzultant poradenskej spoločnosti Amrop Hever Slovakia. Príčin je podľa neho niekoľko. Tie najhlavnejšie sú prechod na novú menu, oslabovanie kurzu zahraničných mien a, pochopiteľne, aj udalosti súvisiace s dianím vo svete.

"Ľudia sa vracajú najmä z Veľkej Británie, Írska, ale aj Českej republiky či USA,“ dopĺňa Zuzana Kaňuchová, personálna a projektová manažérka spoločnosti Profesia. "Čo sa týka Českej republiky a Veľkej Británie, zaznamenali sme viac ako 60–percentný medziročný nárast počtu uchádzačov s pracovnými skúsenosťami z týchto krajín. Zároveň záujem o prácu vo Veľkej Británii medziročne klesol o 50 percent, v prípade ČR zatiaľ pokles záujmu nebol až taký výrazný,“ dodáva Kaňuchová.

Jazyk a skúsenosti Podľa Tótha sa oproti nedávnej minulosti domov zo zahraničia vo veľkej miere vracajú nielen ľudia, ktorí si tam šli cielene zarobiť a bolo im jedno, čo robia, ale aj tí, ktorí tam vykonávali kvalifikovanú prácu. "Okrem veľmi dobrých jazykových schopností je ich ďalšou devízou aj fakt, že sa dokázali presadiť a uplatniť v náročnejšom prostredí za hranicami Slovenska a že si museli vybudovať rešpekt v prostredí, ktoré často nie je cudzincom naklonené. To znamená, že majú skúsenosť s multikultúrnym prostredím, ktorú na Slovensku preferujú zahraniční zamestnávatelia,“ hovorí Tóth.

A kde sa títo ľudia snažia uplatniť? "Pokiaľ ostaneme v rovine kvalifikovanej pracovnej sily, tak primárne sa snažia uplatniť v oblastiach, kde majú najviac skúseností. Typickým príkladom dnešných dní sú finančníci z Londýna a New Yorku, zamestnanci automobilového priemyslu a možno trocha paradoxne aj IT špecialisti, kde najmä veľké nadnárodné spoločnosti prepúšťajú pomerne veľký počet zamestnancov,“ konštatuje Tóth.

Podľa Kaňuchovej z Profesie majú ľudia po návrate zo zahraničia záujem skôr o nižšie a stredné pracovné pozície. "Najviac ide o pracovné pozície v administratíve, rôzne pomocné práce, ako aj práce v obchodných oddeleniach ako obchodný zástupca, obchodník, predajcovia leteniek a zájazdov a pod. Skôr sú to teda pozície, ktoré nevyžadujú vyššie vzdelanie a špecializáciu,“ hovorí Kaňuchová.

Rozdiel v platoch je menší A aké sú ich platové požiadavky? Vedia ich súčasní zamestnávatelia splniť? "Na túto otázku neexistuje všeobecná odpoveď. Skúsenosti však hovoria, že uchádzači, ktorí boli v zahraničí dlho (vyše 5 rokov), sú vcelku príjemne prekvapení, že platy na Slovensku nie sú až také nízke,“ myslí si Miroslav Dravecký, senior projektový manažér spoločnosti Profesia. Dôvod je podľa neho ten, že v čase, keď odchádzali do zahraničia, boli platové rozdiely medzi Slovenskom a zahraničím podstatne väčšie, ako je to v súčasnosti.

Pavol Tóth k tomu dodáva: "Ich prvý kontakt so slovenskou realitou býva pre nich niekedy prekvapujúci, no zvyčajne veľmi rýchlo pochopia, kde sa asi pohybuje priemer a kde sa reálne môžu pohybovať oni. Okrem toho aj sám trh ich prinúti prispôsobiť sa.“

V každom prípade platí, že pre zamestnávateľa nie je až také podstatné, či daný človek pracoval v zahraničí, alebo nie. Skôr sa zameriava na kvalitu uchádzača, jeho odborné znalosti, skúsenosti, osobnostné vlastnosti. Určite dá zamestnávateľ v momentálnej situácii skôr priestor tomu, kto má k danej pracovnej pozícii skúsenosti, ako tomu, ktorý síce pracoval v zahraničí, ale robil neodbornú prácu.

"Jednoznačne na trhu práce je oveľa väčšie množstvo zaujímavých kandidátov, ako bolo nedávno. Takto už zamestnávateľ nie je prinútený robiť až také veľké kompromisy pri výbere uchádzačov, ako to bolo ešte pred krízou. Teraz je zamestnávateľ ten, ktorý si môže vyberať a zamestnanec ten, ktorý je ochotný ustúpiť zo svojich požiadaviek,“ dodáva Kaňuchová.