Kríza núti štát zmeniť Zákonník práce

Situácia na trhu práce zostáva najvážnejším dôvodom obáv Európanov. V porovnaní s predošlým rokom sa miera problémov, ktoré pociťujú Európania, dokonca ešte zvýšila.

06.07.2010 16:27
Profesia, šanon, úrad Foto:
Pravdepodobne sa obnoví možnosť dohody na určitú dobu v rámci lehoty troch rokov či zníženie nákladov zamestnávateľov cez súbeh výpovednej lehoty a odstupného.
debata

„V ôsmich z jedenástich skúmaných krajín bola nezamestnanosť najčastejšie spomínaným problémom,“ uvádza výsledky svojho prieskumu agentúra GfK.

Nezamestnanosť je teda hrozbou v súčasnej recesii nielen pre nás. A tak ako aj pred štyrmi rokmi, budúce vládne strany uvažujú o zmenách v Zákonníku práce, pretože podľa nich súčasné paragrafy zväzujú ruky zamestnávateľom, aby pružnejšie reagovali na situáciu vo svetovom hospodárstve. Uvažované zmeny by sa mali predovšetkým týkať obnovenia možnosti dohody na dobu určitú v rámci lehoty troch rokov, zníženia nákladov zamestnávateľov cez súbeh výpovednej lehoty a odstupného, možnosti čerpať viac nadčasov po dohode so zamestnancom, umožnenia dobrovoľných dohôd o čerpaní voľna či úpravy pracovného času a obmedzenia postavenia a právomocí odborov. Teda zamestnávatelia žiadajú viac pružnosti v pracovnoprávnych vzťahoch.

Aké sú predstavy

V čase ekonomického rastu, keď je nedostatok pracovnej sily a je po nej veľký dopyt, pracovnoprávne vzťahy nemusia byť takým problémom, pretože sa nevyužívajú ustanovenia Zákonníka práce, ktoré by zvyšovali náklady zamestnávateľov.

„Ale teraz, v čase krízy a recesie, sa situácia radikálne zmenila štát na to musí reagovať,“ zdôrazňuje poslanec NR SR za KDH Július Brocka. „Zmena Zákonníka práce je takým opatrením, ktoré štát vlastne nič nestojí a môže výrazne pomôcť nielen ekonomike, ale cez zvýšenie zamestnanosti, samozrejme, aj každému, kto si nájde prácu,“ dodáva Július Brocka.

Podnikateľské prostredie ovplyvňujú nielen odvody a dane, ich výška alebo napríklad dostupnosť úverov z bánk, ale napríklad aj lepšia dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily. Prílišná tvrdosť aj prostredníctvom ochrany zamestnancov, prísne pravidlá, môžu byť brzdou zamestnávania.

„Viac pružnosti v pracovnoprávnych vzťahoch znamená nižšie náklady na prijímanie, udržiavanie a prepúšťanie zamestnancov,“ hovorí k téme Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska. „Podnikatelia teda na jednej strane ušetria peniaze a môžu ich využiť na rozvoj podnikania, čo zahŕňa aj tvorbu nových pracovných miest. Lacnejšie a jednoduchšie podmienky na prijatie a prepustenie zamestnancov znižujú bariéry vstupu na trhu práce najmä pre nízko kvalifi kovaných pracovníkov, pretože podnikatelia sú ochotnejší prijímať nových ľudí, ak vedia, že s nižším počtom objednávok ich budú môcť aj ľahšie uvoľniť.“

Zmeny v paragrafoch

Upravovať by sa teda mali najmä paragrafy, ktoré prikazujú povinný súbeh výpovednej lehoty a odstupného, komplikujú opakovanie pracovných pomerov na dobu určitú a dávajú manažérske právomoci zástupcom zamestnancov.

„Prijímanie a prepúšťanie pracovníkov je úplne bežný jav,“ tvrdí Kičina a dôvodí. „Určite je lepšie, ak je pre krízu a pokles objednávok dočasne prepustená polovica zamestnancov, ako keby ich firma nemohla prepustiť, skrachovala by a o prácu by prišli všetci. Problémom teda nie je samotné prepúšťanie, pokiaľ je na trhu dosť podnikov, ktoré ponúkajú nové pracovné príležitosti.“

Jednoduchá, administratívna a nákladovo nenáročná regulácia počtu pracovníkov a čo najväčšia časť pracovných podmienok dohadovaná na úrovni podniku – priamo medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Na podobných princípoch funguje aj pracovný trh v Dánsku, ktoré je navyše výborným príkladom sociálneho štátu, kde neexistuje výpovedná lehota ani odstupné, má jeden z najliberálnejších zákonníkov práce na svete a má dnes jednu z najnižších mier nezamestnanosti v EÚ.

Kríza chce zmeny

„Mnohé firmy prišli v čase krízy o zákazy, ale Zákonník práce neumožňuje reagovať na zmenenú situáciu na trhu,“ dodáva Július Brocka z KDH. „Prepustiť môže, ale s niekoľkomesačnou výpovednou lehotou plus niekoľko odstupných platov. A on pritom nemá pre zamestnancov prácu, ktorou by si vyrobili na svoju mzdu. Čo viac ničí v tomto prípade zamestnávateľov? Kríza alebo Zákonník práce? Je veľa krajín, kde je oveľa ľahšie na jednej strane zamestnanca prepustiť, ale aj oveľa ľahšie zamestnať. A vplýva na to práve podoba Zákonníka práce.“

„Na strane prijímania do zamestnania ide o jeho zjednodušenie a na strane ukončenia pracovného vzťahu je to napríklad otázka pracujúcich dôchodcov,“ približuje názor strany Most – Híd Nora Czuczorová z tlačového odboru. „Ak má pracovník v starobnom dôchodkovom veku pracovný pomer na dobu neurčitú, tak sa v podstate nedá prepustiť, klesá jeho výkonnosť a zamestnávateľ mu chce za túto prácu poďakovať a dať šancu mladému uchádzačovi o prácu. Zákonník práce nevytvára dôstojný rámec pre tento prirodzený proces. Mimoriadne vypuklé je to v štátnej službe, kde vznikajú rôzne deformácie. Štát dá staršiemu pracovníkovi starobný dôchodok a plat a súčasne podporu v nezamestnanosti mladšiemu človeku.“

Ako by sa to malo premietnuť v praxi?

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení vidí konkrétne, čo by sa malo zmeniť pre prax v regiónoch. „Mali by sa odstrániť súčasné prekážky pre agentúrnu prácu tak, aby aj ľudia z regiónov s vysokou mierou nezamestnanosti dostali šancu pracovať prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania,“ vysvetľuje advokát Ondrej Matejka.

„Práve agentúra je tá, ktorá je natoľko flexibilná, že dokáže kompenzovať nízku ochotu ľudí cestovať za prácou.“ Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení odporúča aj zakotviť v Zákonníku práce zákonné definície tých pojmov, ktoré sú častým dôvodom súdnych sporov. „Je nevyhnutné zakotviť právnu úpravu tzv. manažérskych zmlúv, ktorá by mala obsahovať flexibilnejšie dojednanie pracovných podmienok, ale mala by manažérske pozície zaväzovať k väčšej zodpovednosti,“ uvádza advokát. „Tiež je potrebné prepracovať úpravu zákazu konkurencie, ktorá už dnes nezodpovedá podmienkam.“

Ak by sa teda zjednodušili odpovede, hlavnou výhradou k súčasnému Zákonníku práce je jeho nepružnosť. Zamestnávatelia by si predstavovali menej administratívy a výkazníctva na strane zamestnávateľa, uvoľnenie podmienok pre prácu na kratší pracovný čas, pre nadčasovú prácu a pre agentúrnu prácu, jednoduchšie pravidlá na prijímanie zamestnancov do zamestnania, stanovenie jasných pravidiel pre skončenie pracovného pomeru bez obavy z prípadného súdneho sporu. A pôsobenie odborov len v tých oblastiach, ktoré nie sú pre zamestnávateľa blokačné pri pružnom riadení ľudských zdrojov.

Najčastejšie požadované zmeny

  1. obnovenie možnosti dohody na dobu určitú v rámci lehoty troch rokov
  2. zníženie nákladov zamestnávateľov cez súbeh výpovednej lehoty a odstupného
  3. možnosť čerpať viac nadčasov po dohode so zamestnancom
  4. umožnenie dobrovoľných dohôd o čerpaní voľna či úpravy pracovného času a obmedzenie postavenia a právomocí odborov
  5. obmedzenie platnosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa
  6. prehodnotenie zvyšovania minimálnej mzdy

Otázka: Ktoré ustanovenia súčasného Zákonníka práce sú najkontroverznejšie a prečo?

Most – Híd
Je to súbeh zamestnania a starobného dôchodku v čase vysokej nezamestnanosti spôsobenej krízou a otázka minimálnej mzdy, ktorej zvyšovanie prináša problémy v menej vyspelých regiónoch s nízkymi mzdami.

KDH
Najkontroverznejšie je uvoľnenie pracovníka zo zamestnania. Sporné sú aj práva odborárov a napríklad zamestnanecké rady. Nie všade, v každej firme fungujú odbory a existuje aj nový inštitút zamestnaneckých rád, ktoré nemajú také kompetencie ako napríklad odbory. Ďalej je to napríklad možnosť zamestnávateľa reagovať na situáciu v prípade zvýšenej potreby nadčasov. Toto by malo byť riešené formou dohody so zamestnancom a nie tak, ako je to riešené v Zákonníku práce.

Podnikateľská aliancia Slovenska
Paragrafy, ktoré prisudzujú manažérske právomoci zástupcom zamestnancov, napríklad schvaľovanie noriem práce, nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času. Kontroverzné sú preto, lebo zástupcovia zamestnancov priamo vstupujú do rozhodovacích procesov, ktoré patria do kompetencie vedenia spoločnosti a pritom nenesú žiadnu zodpovednosť voči akcionárom.

debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy