Mesačne totiž nosia domov výplatu len niečo cez 300 eur približne štyri percentá zamestnaných, čo je necelých 100–tisíc ľudí. Zamestnávatelia však tvrdia, že ak zdvihnú mzdu ľuďom s najmenším zárobkom, pridať budú musieť aj tisícom ďalších ľudí, ktorí pracujú napríklad za 350 eur mesačne. Nárast minimálnej mzdy presadzuje minister práce Jozef Mihál (SaS).
| Ako Slováci zarábajú* | |
| plat | podiel ľudí |
| do 300 € | 3,6 % |
| od 300 do 350 € | 4,9 % |
| od 400 do 500 € | 13,9 % |
| od 600 do 700 € | 13,5 % |
| od 900 do 1 000 € | 5,6 % |
| od 1 400 do 1 500 € | 1,4 % |
| *VYBRANÉ PLATOVÉ ÚROVNE ZA ROK 2009 PRI PLNOM PRACOVNOM ČASE | |
Zdroj: ŠÚ SR
„Rastom minimálnej mzdy sa v praxi automaticky zvyšuje mesačné ohodnotenie aj pre zamestnancov, ktorí zarábajú tesne nad minimálnu mzdu,“ vysvetlil Tomáš Malatinský z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.
Podľa neho, keď zvýši majiteľ reštaurácie plat pomocníkovi v kuchyni a ten sa priblíži k platu kuchára, musí prilepšiť aj samotnému kuchárovi. „Vplyv takého kroku bude najmä na podniky v textilnom a odevnom priemysle, tiež na poľnohospodárov či potravinárov,“ dodal Malatinský. Odvetvie textilného priemyslu je na Slovensku už na pokraji úpadku, firmy prepúšťajú a zatvárajú prevádzky. Textilky nemá už ani kto obhajovať. Činnosť minulý rok po neúspešnom lobovaní za nezvyšovanie minimálnej mzdy skončila Asociácia textilného a odevného priemyslu.
„Ku konci minulého roku sme zrušili jeden závod, prepustili sme približne 45 zamestnancov,“ opísal Pavol Romančak, riaditeľ odevného závodu Odeta v Michalovciach. V súčasnosti zamestnávajú 120 ľudí, okrem pánskej a dámskej konfekcie vyrábajú aj domácu obuv. „Či budeme opäť prepúšťať aj po ďalšom zvýšení minimálnej mzdy, to uvidíme až v septembri. V odevných firmách sa totiž uzatvárajú zmluvy na každý štvrťrok, pretože vyrábame vždy sezónne. Všetko tak bude závisieť od cien pre zahraničných odberateľov,“ vysvetlil Romančak.
So zvyšovaním minimálnej mzdy pre pracovníkov by súhlasil, no rast nákladov by sa mal firmám podľa neho aj kompenzovať. Zmenu výraznejšie pocítia najmä malí a strední podnikatelia a tiež firmy v chudobnejších oblastiach Slovenska – na východe alebo juhu krajiny. Samotní zamestnávatelia však niekedy minimálnu mzdu využívajú, ľuďom ofi ciálne vyplácajú najnižší zárobok, no následne im ešte nezákonne doplácajú „načierno“ plat. Šetria tak na odvodoch, no zamestnanci tak prichádzajú o vyšší dôchodok. Podľa analytikov by sa zvýšenie minimálnej mzdy nemalo prejaviť na celkovom raste nezamestnanosti, keďže sa týka len malého percenta ľudí. Zároveň by nemala mať ani väčší vplyv na infláciu, a teda následný rast cien.
Minimálna mzda je síce ochranou pre zamestnancov, podľa niektorých odborníkov by však ako taká mohla byť zrušená. „V niektorých krajinách v zahraničí sa najnižší zárobok vo firmách stanovuje konkrétnymi kolektívnymi zmluvami,“ dodal Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.