Odchádzajúci mladí môžu potopiť aj celý región

16.06.2013 09:00
Ľubomír Falťan
Ľubomír Falťan Autor: ,

Jedným z najvážnejších dosahov nezamestnanosti mladých je situácia, keď nositelia kreativity, inovatívnosti, vysokých odborných znalostí, ale aj výnimočných zručností sa musia uplatniť a prinášať úžitok "inde". Občas mimo svojho regiónu, často mimo vlasti. Vyjadril sa v rozhovore pre Pravdu sociológ Ľubomír Falťan.

Je vysoký počet mladých nezamestnaných pre Slovensko novou skúsenosťou?

Problém zamestnanosti mladých sa stáva súčasťou našej novodobej histórie po roku 1989. Premena hospodárskej sféry v súvislosti s prechodom na trhovú ekonomiku a sprievodné zanikanie podnikov, ktoré bolo rýchlejšie a rozsiahlejšie ako vznik nových, mali aj rozsiahle sociálne dosahy. Súčasťou týchto procesov bol nárast nezamestnanosti všeobecne, ktorý sa začal dotýkať aj mladej generácie.

Spoločnosť nedáva mladým prácu. Čo to môže spôsobiť z dlhodobého hľadiska?

Základným problémom je, že mladej nastupujúcej generácii sa naraz rúcajú určité predstavy o jej pracovnej kariére, čo sa spája aj s predstavami o kariére životnej. Mladí sú postavení pred situáciu, ako túto drsnú realitu spracovať, vyhodnotiť a vytvoriť si určité stratégie svojho uplatnenia na trhu práce. Keď sa nedokážu uplatniť dlhodobejšie, vznikajú ďalšie veľké riziká. Mladí ľudia si neosvoja pracovné návyky, prepad k dlhodobejšej nezamestnanosti sa môže spájať s rezignáciou. A pretože žiť treba, tak aj k hľadaniu špekulatívnych a neraz až nezákonných ciest nadobúdania finančných prostriedkov. Odrazom toho je šedá ekonomika, čierna práca, zvolenie si takzvanej programovej nezamestnanosti. Ambicióznejší mladí, ktorí chcú riadne pracovať a v tomto smere si napĺňať svoje životné predstavy, často volia cesty pracovnej migrácie mimo domova, mimo regiónu, v ktorom žijú, vrátane hľadania práce v zahraničí.

Aké to má dosahy?

Sú rôzne a týkajú sa ich osobných životov, ale aj chodu rodín a domácností. V prípade masových odchodov mladých takáto situácia môže mať negatívne dosahy na celé regióny. Takáto kyvadlová ekonomická migrácia krátkodobejšieho či dlhodobého charakteru sa postupne môže meniť na odchody definitívne, čo významne oslabí kvality ľudského kapitálu v takýchto územiach – hlavne keď trvalo odchádzajú kvalifikovaní a vzdelaní mladí ľudia z problémových regiónov. Takáto situácia prispieva k prehlbovaniu problémovosti a znižovaniu investičnej atraktivity takýchto regiónov.

Je možné, že mladí nedostávajú toľko šancí aj preto, lebo populácia starne? Ľudia sú dnes aj vo vyššom veku agilní a nie je potrebné ich nahradzovať.

Striedanie generácií je úplne prirodzeným procesom. Je procesom odovzdávania znalostí a skúseností, čo umožňuje lepšiu akceleráciu pre získavanie nových znalostí a skúseností nastupujúcich generácií. Demografická realita rovnako ako demografické prognózy už dlhodobejšie hovoria o starnutí spoločnosti, o predlžovaní veku dožitia. Je to skutočnosť, ktorá sa odráža aj v predlžovaní oficiálnej „doby práce“ a veku odchodu do dôchodku. Odráža sa to i v tom, že sa hovorí o takzvanej striebornej ekonomike – dôležitosti uplatňovania na trhu práce aj ľudí starších, aj ľudí v dôchodkovom veku.

A prebieha tento proces tak, aby bol prospešný pre mladých i pre starých?

Ak sa spoločnosť dostáva do vážnych hospodárskych ťažkostí a ak tieto majú dlhodobejší charakter, s výraznými dosahmi ako nízke finančné ohodnocovanie práce, obmedzené pracovné ponuky a vysoká nezamestnanosť, narastá i riziko takzvaného medzigeneračného napätia práve vo sfére práce. Dôležité je preto, aby spoločnosť mala vytvorené mechanizmy na racionálne i dôstojné riešenia medzigeneračných potrieb viazaných na trh práce.

Keď sa situácia s mladými nezamestnanými nezačne riešiť, hrozia nepokoje?

Vysoká miera nezamestnanosti, sociálne napätia a sociálne frustrácie zvyšujú riziko sociálnych napätí, ktoré môžu viesť až k extrémnym situáciám. Mimochodom, už sme to zažili na niektorých miestach východného Slovenska pred niekoľkými rokmi (rabovanie obchodov). V prípade mladej generácie, ktorá napriek snahám je už od štartu obdobia ekonomickej aktivity „vyhostená“ z tohto priestoru, to môže viesť k hľadaniu únikových ciest, či už v podobe inklinácie k extrémistickým a xenofóbnym hnutiam, ktoré „poznajú vinných“, alebo v podobe nelegálnych aktivít, ako je čierna práca, nelegálny obchod, pašovanie tovarov, úžera, či k rezignácii až do podoby bezdomovectva, žobrania či iných podôb odkázanosti ako určitého „štýlu života“.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku