Nové miesta prináša rast nad 2 percentá

Na Slovensku v úvode roka rastie zamestnanosť najrýchlejším tempom za posledné dva roky. "Podľa viacerých prognóz by tento trend mal pokračovať aj v budúcom roku. Vzniknú tak nové pracovné miesta pre tisíce ľudí," povedal Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.

17.06.2014 16:00
debata

Postupné oživovanie ekonomiky v Európskej únií tak čoraz viac zlepšuje život bežných Slovákov.

Čo stojí za súčasným rastom zamestnanosti?
Jednoznačne zvýšený export slovenských firiem do zahraničia. Vďaka oživeniu západných krajín, najmä Nemecka, majú domáce podniky viac objednávok a na ich splnenie potrebujú zamestnať viac ľudí. Zároveň rastie aj spotreba, keďže viac pracujúcich ľudí má viac peňazí na míňanie, čím vzniká potreba vytvárania nových pracovných miest v obchode. Hlavným motorom tvorby nových pracovných miest je tak ekonomický rast.

Aký hospodársky rast musí dosiahnuť Slovensko pre tvorbu nových pracovných miest?
Nie je to pevne stanovené pravidlo, ale podniky v súčasnosti začínajú vytvárať nové pracovné miesta pri ekonomickom raste nad 2 percentá HDP. Pre tento rok sa ekonomický rast Slovenska odhaduje na úrovni 2,5 percenta, vďaka čomu by v ekonomike mohlo vzniknúť okolo desaťtisíc nových pracovných miest. Stále sa síce bavíme o malých číslach, ale samozrejme, vďaka aj za ne.

Čo môže urobiť vláda pre podporu tvorby pracovných miest?
Slovensko je otvorenou ekonomikou a naša vláda nemá v rukách tvorbu nových pracovných miest. Ako som už spomínal, znižovanie nezamestnanosti závisí najmä od zahraničného dopytu po výrobkoch domácich firiem. Vláda môže nezhoršovať podnikateľské prostredie. Napríklad pre veľa firiem je dnes priveľký luxus platiť súbeh odstupného a výpovednej lehoty. Nových ľudí tak prijímajú v menšom množstve, keďže ich prepustenie by bolo veľmi drahé.

Aký vplyv bude mať na trh práce zavedenie práva na prvé zamestnanie po skončení školy?
Je to rozumné investovanie európskych peňazí do získania praxe mladých ľudí. Práve pre nedostatok skúseností nechcú firmy zamestnávať aj vysokoškolákov s diplomom z politológie, masmediálnej komunikácie či zo žurnalistiky. Mladí ľudia tak získajú prax a zvýšia svoje šance na trvalé zamestnanie. Dotované pracovné miesta väčšinou nie sú dlhodobo udržateľné. Získaný čas by tak mala vláda využiť na realizovanie reformy školstva, aby viac ľudí študovalo smery potrebné na trhu práce.

Druhou najviac ohrozenou skupinou pri získaní nového zamestnania sú ľudia nad päťdesiat rokov. Ako im môže pomôcť štát?
V Anglicku pomohlo zavedenie pracovného pomeru na zavolanie. Napríklad ak bolo treba v obchodoch dokladať viac tovaru, firma zavolala do práce viac starších zamestnancov. Ľudia tak mesačne odpracujú dvadsať, tridsať hodín, čo nie je veľa, ale vždy je lepšie zarobiť aspoň niečo ako nič. Pre podniky je takáto forma zamestnávania výhodná, keďže starším ľuďom zaplatia len reálne odpracovaný čas. Treba však povedať, že neexistuje čarovný prútik, ktorý by okamžite vyriešil vysokú nezamestnanosť starších ľudí.

Aké riešenia považujete za škodlivé pri znižovaní vysokej nezamestnanosti mladých a starých ľudí?
Treba si uvedomiť, že ak zvýšite ochranu týchto dvoch skupín, tak automaticky nastane problém v zamestnávaní strednej generácie. V zahraničí spôsobuje problémy na trhu práce sťaženie prepúšťania ľudí tesne pred dôchodkom.

seriál Slovensko v Európe

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #zamestanosť #Slovensko v Európe #seriál Pravdy a ZEK