Dotácie majú pomôcť motivovať podnikateľov k vytváraniu pracovných miest v okresoch Rimavská Sobota, Revúca, Kežmarok, Rožňava a Sobrance, Poltár, Sabinov, Vranov nad Topľou, Trebišov, Veľký Krtíš a Gelnica.
Vláda plánuje podporiť pracovné miesta preplácaním časti investícií firiem, odvodovými úľavami, preplácaním cestovného a najnovšie aj výstavbou sociálnych bytov. Dotácie sa po schválení zákona majú pri splnení podmienok poskytovať automaticky bez toho, aby o nich dodatočne rozhodovali úradníci či politici.
„Bude stačiť, ak investor príde s investíciou 100-tisíc eur a viac a zaviaže sa vytvoriť minimálne desať pracovných miest. Vznikne mu automaticky nárok na štátnu pomoc vo výške 45 až 55 percent podpory,“ povedal premiér Robert Fico. Napríklad pri nákupe strojov do novootvorenej priemyselnej haly za 200-tisíc eur štát firme automaticky zaplatí 80– až 90-tisíc eur. Podpora môže pomôcť aj poľnohospodárom, ktorí sa dali na výrobu tradičných slovenských syrov či iných produktov. Podmienkou je vytvorenie desať pracovných miest, či už by išlo o nové reštaurácie, exportné podniky, ale napríklad aj farmy či salaše.
„Nie je to zle nastavená podpora. Ak by to takto prešlo aj po schválení zákona v parlamente, tak pri investícii stotisíc eur štát v podstate preplatí podnikateľovi mzdu štyroch z desiatich novoprijatých zamestnancov na obdobie jedného roka. To je pomerne veľkorysé,“ reagoval prezident Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka. Predpokladá sa, že podmienkou bude dlhodobé fungovanie firmy.
Podobné podpory na vytváranie pracovných miest fungujú aj v silných západných ekonomikách. „Preplácanie odvodov zo strany štátu v prípade dlhodobo nezamestnaných je štandardným opatrením. V Nemecku vďaka štátnej podpore funguje okolo milióna slabo platených pracovných miest pre ľudí s nízkou kvalifikáciou,“ uviedla sociologička Slovenskej akadémie vied Zuzana Kusá. Boj s nezamestnanosťou v hladových dolinách bude však pre vládu behom na dlhé trate.
Len v hladových dolinách Rožňavského, Kežmarského, Revúckeho a Rimavskosobotského okresu je spolu bez práce vyše 31-tisíc ľudí. Ak by vláda v spomínaných štyroch okresoch každý druhý týždeň otvárala fabriku s dvesto novými pracovnými miestami, tak aj takýto obrovský úspech by až za tri roky okresal hrozivo vysokú nezamestnanosť na slovenský priemer. Navyše vláda bude narážať aj na neochotu ľudí pracovať.
„Práve v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou majú ľudia vysoké dlhy často pre rôzne pôžičky od nebankoviek. Pri poberaní dávok v hmotnej núdzi sú chránení pred exekúciou. Ak začnú pracovať, ich životná úroveň klesne, keďže všetky zarobené peniaze im zoberie exekútor, a tým sa stráca ich motivácia pracovať,“ pokračovala Kusá. Podľa odborníčky v tomto prípade pomôže jedine zavedenie osobných bankrotov aj pre chudobných ľudí dlhujúcich pár tisíc eur. „Ľudia, ktorí sú viac ako štyri roky bez práce, budú potrebovať aj svojho osobného asistenta, ktorý na nich bude dávať pozor, a viem, že tu sa už rozbiehajú projekty preplácané z fondov Európskej únie. Problém je v tom, že asistenti sa budú ľuďom venovať len v práci, ale oni potrebujú zorganizovať aj osobný život a pomôcť naučiť sa takú základnú vec, ako je vstávanie do práce,“ dodala Kusá.
Malým podnikateľom pri podpore investícií v hladových dolinách prekáža hlavne povinná výška investície v sume aspoň stotisíc eur. „Bolo by dobré, ak by hranica klesla aspoň na polovicu. Investície vo výške 50-tisíc eur dokáže realizovať viac malých podnikateľov a nárok na podporu by mal byť automatický pri okresoch presahujúcich 15– až 18-percentnú nezamestnanosť,“ priblížil Sirotka. Pomohlo by tiež, keby klesla hranica desiatich pracovných miest.
Premiér Fico prípadné odborné zmeny označil za možné pri schvaľovaní zákona v parlamente. Pomôcť by mohol aj takzvaný inkluzívny trh práce. „V prvom kroku by obce dostali peniaze na projekty pre dlhodobo nezamestnaných. V druhom by takýchto ľudí museli zamestnávať firmy realizujúce štátne zákazky,“ uviedol Michal Páleník, analytik Inštitútu zamestnanosti.
Ďalším opatrením má byť, že ak od decembra 2015 firma z hladovej doliny zamestná človeka, ktorý je najmenej pol roka nezamestnaný, za mesačný plat 500 eur v hrubom, tak po zaplatení všetkých odvodov ju nový pracovník vyjde na 676 eur, kým on na ruku dostane „len“ takmer 411 eur. Teraz je hranica rok. Po spustení automatických odvodových úľav v okresoch s vysokou nezamestnanosťou musí zamestnávateľ z vymeriavacieho základu zamestnanca platiť iba úrazové a garančné poistenie. V takom prípade firme klesnú náklady za zamestnanie človeka, ktorý je viac ako pol roka bez práce, zo 676 takmer na 505 eur. Zároveň ak bude firma poberať štátny príspevok napríklad 10 mesiacov, pracovné miesto musí bez podpory udržať ďalších 5 mesiacov.
Pri odvodovej úľave zamestnávateľ nesmie zrušiť už existujúce pracovné miesta. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny platí za firmu odvody zamestnanca len v prípade poberania mesačného platu do výšky 552 v hrubom. Tvrdým orieškom pre firmy však bude motivácia nezamestnaných nastúpiť do práce. „Každý mesiac dostanem od úradu práce dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,6 eura. Pred rokom som pracoval v Nitre za štyristo eur v čistom. Na ubytovanie som minul 180 eur v čistom a zvyšných 220 eur padlo na stravu. Dnes, keď som doma, kde mám ubytovanie aj jedlo zadarmo, mi paradoxne na vlastné potreby ostane viac peňazí, ako keď som pracoval,“ povedal Tomáš Martaus z obce Čierna.
Opatrenia vlády na boj proti vysokej nezamestnanosti prichádzajú v ekonomicky priaznivých časoch. V domácej ekonomike pracuje už viac ľudí ako pred príchodom krízy v roku 2008, keď počet pracovných miest v 2. štvrťroku 2015 dosiahol číslo 2¤264¤000. Pri historicky najvyššom počte pracovných miest od vzniku krízy je dôvodom stále vysokej 11,46-percentnej slovenskej nezamestnanosti klesajúci počet ľudí pracujúcich v zahraničí a rastúci počet pracujúcich dôchodcov.
Od začiatku roku 2015 štát motivuje ľudí pracovať namiesto poberania sociálnych dávok aj súbehom mzdy a dávky v hmotnej núdzi. Podľa prepočtov ministerstva práce v roku 2015 dostane rodina s dvoma školopovinnými deťmi 410 eur v prípade, ak sú obidvaja rodičia bez práce. Ak sa jeden z rodičov zamestná za minimálnu mzdu vo výške 380 eur v hrubom, čistý mesačný príjem rodiny stúpne na 663,95 eura. Pred spustením tohto opatrenia bolo viac ako rok bez práce na Slovensku 203 408 ľudí. Po siedmich mesiacoch fungovania súbehu hmotnej dávky a mzdy počet dlhodobo nezamestnaných klesol o 16 169 osôb na 187 239.