Cieľ a presný plán
Podľa Kataríny Burjanovej najčastejším cieľom v roku býva vytváranie finančnej rezervy. „S tým potom súvisia aj ďalšie predsavzatia. U niekoho sú to vysoké výdavky na cigarety, niekto zase nakupuje zbytočne veľa oblečenia alebo nepotrebných vecí, ktoré využije zopárkrát a potom na ne sadá prach,“ opisuje odborníčka. Podľa nej, rovnako ako pri definovaní každého cieľa, by aj predsavzatia mali byť špecifikované, merateľné, dosiahnuteľné a ideálne, aj časovo ohraničené. „V praxi to znamená, že si nastavíme presné ciele, ktoré chceme v rámci financií dosiahnuť.
Napríklad, ktoré výdavky potrebujeme znížiť, ktorých dlhov sa chceme zbaviť. Určíme si nielen cieľ vytvoriť si finančnú rezervu, ale stanovíme si aj jej presnú výšku, čas, dokedy si ju chceme vytvoriť, a urobíme si plán, koľko si mesačne odložíme, aby sa nestalo, že preceníme svoje možnosti. Takto definované predsavzatia sú na najlepšej ceste, aby sme ich dokázali naozaj splniť,“ vysvetľuje Katarína Burjanová a dodáva: „Suma, ktorú si budeme pravidelne mesačne odkladať, by nemala byť nižšia ako 10 % z mesačného príjmu. Ďalej je to všetko už len o disciplíne.“
Šetriť treba hneď
„Z výplaty si neviem ušetriť, vychádza mi to ledva na pokrytie základných potrieb,“ – takto znie najčastejšia výhovorka Slovákov, prečo nevedia ušetriť. Odborníci na osobné financie však majú iný názor. Tajomstvo je vo vytvorení nového návyku a v pravidle: najskôr zaplatím sebe, až potom ostatným. Podľa odborníčky zlyhávame práve preto, lebo šetriť chceme až na konci mesiaca s tým, čo nám zostane. Pravda je, že väčšinou nám nič neostane. Správny postup je opačný. „Treba si určiť sumu, ktorú si chceme z výplaty ušetriť, a tú odložiť ako prvú. Zvyšok mesiaca by sme sa mali potom snažiť vyjsť zo zostávajúcich peňazí. Takto je oveľa jednoduchšie udržať si finančnú disciplínu či rozplánovať si výdavky na celý mesiac. Presne vidíme, koľko ešte môžeme minúť,“ vysvetľuje Katarína Burjanová.
Ešte jednoduchšie sa šetrí, ak vám stúpnu príjmy. „Pri zvýšení príjmu automaticky rastie aj spotreba. Klientom vždy navrhnem, aby svoju spotrebu skúsili zdvihnúť maximálne o polovicu zvýšenej sumy, a o tú druhú polovicu zase zvýšiť šetrenie. Takto pocítia po zvýšení príjmu nielen rast životného štandardu, ale zároveň si významne zvýšia percento príjmu odloženého do rezervy,“ vysvetľuje Katarína Burjanová a zároveň varuje: „V opačnom prípade sa totiž môže stať, že po rokoch, aj napriek výraznému zvýšeniu príjmu, stále pretrváva pocit fungovania „od výplaty k výplate“.
„Verím tomu, že z každej výplaty sa dá niečo ušetriť. Stačí si predstaviť, že by náš príjem bol napríklad o sto eur nižší, ako v skutočnosti je,“ tvrdí Katarína Burjanová. Čo by sa dialo v takom prípade? Podľa odborníčky by sme sa naučili vyžiť z nižšej sumy, tak ako ľudia, ktorí taký príjem majú. „Dôležité je nastaviť sa na to, že nie celý príjem má slúžiť na spotrebu,“ radí Burjanová.
Reálny stav
Na to, aby ste so svojimi financiami mohli začať pracovať, potrebujete zistiť reálny stav. Je mnoho situácií, v ktorých si ani neuvedomujete, že vám peniaze pretekajú pomedzi prsty. Financie pod kontrolu dostanete iba vtedy, keď máte dokonalý prehľad, na čo, kedy, ako a prečo míňate. Pri spisovaní výdavkov pomôžu mobilné aplikácie, sumárny prehľad v internetovom bankovníctve, ale aj obyčajný papier a pero. „Typickým príkladom bývajú mesačné položky na jedlo. Keďže ide jednorazovo o nižšie sumy, človek si tieto výdavky až tak neuvedomuje. Keď nám však na konci mesiaca udrie do očí mesačný sumár, zistíme, že ide o nemalú časť rozpočtu. Dôvodom môže byť napríklad častá návšteva reštaurácií. Domácim varením sa dá znížiť táto položka aj o polovicu,“ opisuje Katarína Burjanová.
Ďalším príkladom bývajú takzvané emočné nákupy, keď nás niečo očarí a rozhodneme sa pre nákup vecí, ktoré sme pôvodne nemali vôbec v pláne kupovať. Vhodným riešením môže byť držanie úspor mimo účtu, ku ktorému máme platobnú kartu. Časový odstup, ktorý vytvorí presun prostriedkov na bežný účet, ideálne pokiaľ trvá aj niekoľko dní, môže emócii pomôcť „vychladnúť“ a zachrániť nás tak pred zbytočným nákupom. Dobrým návykom je tiež robenie nákupov podľa vopred určeného zoznamu. V domácnosti je možné ušetriť napríklad na vode či energiách. Umývanie zubov pri stále tečúcej vode či prekurovanie bytov v zime sú typickým príkladom zbytočného zvyšovania výdavkov.
U mnohých tvoria významnú položku výdavky na cigarety. Zbavením sa tohto zlozvyku sa dá ušetriť v mesačnom rozpočte od šesťdesiat eur vyššie. Pritom len táto suma, mesačne dlhodobo investovaná, by mohla pokojne stačiť na zabezpečenie životného štandardu na dôchodku.
Finančný plán na celý rok
- Snažte sa dosiahnuť ideálne finančné miery 10:20:30:40. 10 % z mesačného príjmu by malo odchádzať na vytvorenie rezervy, určenej na nepredvídané udalosti. 20 % z príjmu by malo slúžiť na ochránenie príjmu v rodine prostredníctvom poistenia a vytvorenie dlhodobých investícií. Tie nám môžu pomôcť napríklad zabezpečiť si dôchodok. Maximálne 30 % z príjmov by malo ísť na splátky úverov. Posledných 40 % by malo slúžiť na bežnú spotrebu.
- Vyhýbajte sa nevýhodným úverom. Plánovaním svojich výdavkov vopred si môžeme v živote splniť oveľa viac cieľov. Ten istý cieľ nás môže stáť totiž omnoho menej, pokiaľ naň šetríme v predstihu a pomáha nám pri tom získaný úrok či zhodnotenie, ako keď ho následne splácame a výrazne tak preplatíme jeho skutočnú hodnotu.
- Nezabúdajte na krytie rizík. Chýbajúce alebo nesprávne nastavené poistenie nám pri nepredvídanej udalosti môže naštrbiť všetky plány do budúcnosti.
- Najviac zo všetkého si však treba dať pozor na vlastnú disciplínu. Všetky predsavzatia, aj tie finančné, sú zbytočné, pokiaľ sa stanovených pravidiel nedržíme dlhodobo.