Na Slovensku máme podľa Zákonníka práce oficiálne stanovený 40-hodinový pracovný týždeň, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať počas piatich dní. Ak k tomuto času pripočítame polhodinovú prestávku na obed, zamestnanec musí byť v práci 42,5 hodiny týždenne.
Pracovať štyri dni v týždni a mať trojdňový víkend. Prečo nie? Podľa všetkého je toto snom všetkých zamestnancov na Slovensku. Zamestnávatelia však vidia plusy aj mínusy tohto zamestnaneckého benefitu a nie je veľa takých, ktorí by túto ideu uplatnili vo svojej firme.
Zamestnávatelia vidia výhody aj nevýhody tohto zamestnaneckého benefitu. „Ako to už býva, myslím, že ,to správne‘ bude niekde uprostred. Zvyšovanie kvality práce, produktivity či osobného života, spokojnosť zamestnancov… – ide o veľké hodnoty, takže som za štyri pracovné dni, no celé nastavenie musí dávať aj ekonomický či konkurencieschopný význam,“ konštatuje Ivana Anna Habalčíková, personálna manažérka Oresi Kuchyne.
Viaceré krajiny už vyskúšali zamestnanecký benefit
Informácie o zavádzaní tejto pracovnej novinky preleteli viacerými krajinami. Napríklad v Holandsku a vo Francúzsku majú od roku 2000 len 35-hodinový pracovný týždeň. To znamená, že zamestnanci odrobia denne 7 hodín. Dokonca vo Švédsku zamestnávatelia skúšajú 6-hodinový pracovný čas, ktorým dosiahli zlepšenie dochádzky. Zamestnanci menej navštevovali lekárov počas práce a boli celkovo šťastnejší. V susednej Českej republike už niektoré firmy zaviedli tento trend. Francúzi sa však prerátali. Firmám vzrástli mzdové náklady a musia tak zamestnancom hradiť viac nadčasov. „Na niektorých pozíciách by to bola možno okamžitá správna voľba, na iných by bolo treba dôkladne zvážiť ,za a proti‘. Ale prečo to neskúsiť? Šťastie praje odvážnym, ale aj pripraveným,“ dodáva personálna manažérka Oresi Kuchyne.
Plusy aj mínusy štvordňového pracovného týždňa
V určitých profesiách a firemných kultúrach môže skrátený pracovný týždeň viesť k nárastu produktivity, poklesu stresu, a tým k celkovej spokojnosti s rovnováhou v životoch ľudí. „4-dňový pracovný benefit znie veľmi dobre. Predstava, že zamestnanci budú počas štyroch dní intenzívnejšie pracovať, aby si mohli užiť viac voľna, je zaujímavá,“ hovorí Oto Kravec z reklamnej agentúry Citadela. Niektoré firmy však tento trend spochybňujú, pretože môže viesť k ekonomickej katastrofe. „Vzhľadom na to, že povaha našej práce si vyžaduje prítomnosť určitého minimálneho počtu pracovníkov na pracovisku každý deň, plošné zavedenie 4-dňového pracovného týždňa je u nás nemožné,“ hovorí Ing. Adrián Doboly z biotechnologickej spoločnosti Natures.
Ďalej však dodáva: „Ak však nemáme nejaké fixné termíny alebo urgentné záležitosti na vybavenie, nechávame na dohode kolegov, kto počas ktorých dní a ako dlho v práci ostane. Naše pracovisko funguje od cca 8. do cca 17. hod., niekedy otvárame aj skôr a končíme neskôr, ale obvykle nie je nevyhnutné, aby všetci kolegovia ,cvakali kartu‘ na presnú hodinu ráno a popoludní. Takéto zadelenie práce je možné aj z toho dôvodu, že každý zo zamestnancov ovláda všetky zručnosti, ktoré sú nevyhnutné na beh každodennej operatívy. Celkový odpracovaný čas kolegov sa však v priemere rovná zhruba 4-dňovému pracovnému týždňu.“
Okrem skráteného pracovného času môže byť zamestnancom znížené aj ich osobné ohodnotenie, na ktoré by v mnohých prípadoch stratili nárok. Zamestnanecký benefit môže byť nepríjemnou výzvou pre firmy ponúkajúce zamestnanie s flexibilným pracovným časom. „Ako zamestnankyňa by som to určite prijala, no ako zamestnávateľka musím prihliadať na množstvo vyrobenej práce. Na druhej strane, v systéme 4-dňového týždňa by sa možno posilnila produktivita práce v ostatných dňoch.
Najväčšie plusy vidím v psychohygiene zamestnancov, najväčšie mínusy v objeme výroby. V každom prípade by to malo byť slobodné rozhodnutie každého podnikateľa a nie nariadenie štátu, keďže každý segment podnikania je individuálny,“ tvrdí Ivana Golianová z Renit Beton. Napriek obavám zamestnávateľov z možných zvýšených nákladov, prípadne nižšej produkcie najmä vo výrobnom sektore, sa tento model osvedčil v škandinávskych krajinách, kde práve skrátenie denného pracovného času malo za následok vyššiu produkciu. Zamestnanci efektívnejšie využívali pracovný čas, mali menej prestávok, boli sústredenejší a menej unavení. Vyššia koncentrácia v práci znamenala menej chýb, čo je v konečnom dôsledku cieľom každého zamestnávateľa.
Súčasná generácia mileniálov, za ktorú sa považujú ľudia narodení od začiatku 80. rokov minulého storočia až do roku 2000, je často opisovaná ako generácia náchylná na vyhorenie. Za najdôležitejší faktor pri výbere spoločnosti považujú rovnováhu medzi pracovným časom a súkromným životom. „U nás v agentúre poskytujeme ,home office‘ ako zamestnanecký benefit. Napriek tomu si myslím, že 4-dňový pracovný čas má budúcnosť a je len otázkou času, kedy spoločnosť k takému riešeniu systémovo dospeje. Robotizácia umožní v blízkom čase nárast služieb v oblasti oddychu, športu a rekreácií ako ďalší výrazný predpoklad na skrátenie pracovného týždňa,“ dodáva Oto Kravec z reklamnej agentúry Citadela.
Čo hovorí o pracovnom čase Zákonník práce
- Pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.
- Doba odpočinku je akákoľvek doba, ktorá nie je pracovným časom.
- Pracovným týždňom sa rozumie sedem po sebe nasledujúcich dní.
- Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť osem hodín, ak Zákonník práce neustanovuje inak.
- Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne.
- Pracovný čas zamestnanca, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity alebo ktorý vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu ako zamestnanec kategórie A v kontrolovanom pásme so zdrojom ionizujúceho žiarenia okrem kontrolovaného pásma v jadrovej elektrárni, je najviac 33 a 1/2 hodiny týždenne.
- Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Pracovný čas mladistvého zamestnanca nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín.
- Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.
Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas môže prekročiť 48 hodín za obdobie štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca podľa osobitného predpisu, ak zamestnanec s takým rozsahom pracovného času súhlasí. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca podľa prvej vety vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 56 hodín.
Rovnomerné rozvrhnutie pracovného času
- O rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
- Pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času na jednotlivé týždne rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne nepresiahne tri hodiny a pracovný čas v jednotlivých dňoch nepresiahne deväť hodín. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom v určitom období, najviac štvortýždňovom, presahovať hranicu pre ustanovený týždenný pracovný čas.
- Pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozvrhuje zamestnávateľ týždenný pracovný čas v zásade na päť pracovných dní v týždni.
Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času
- Ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas.
- Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo po dohode so zástupcami zamestnancov rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako štyri mesiace, najviac na obdobie 12 mesiacov, ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce. Dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Priemerný týždenný pracovný čas počas tohto obdobia nesmie pritom presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas. Rovnako môže byť rozvrhnutý pracovný čas pre určité organizačné útvary alebo druhy prác.
- Zamestnancovi so zdravotným postihnutím, tehotnej žene, žene alebo mužovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky, osamelému zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s ním.
- Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín.
Pružný pracovný čas
- Pružný pracovný čas je spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov.
- Základný pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku.
- Voliteľný pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku v takom rozsahu, aby odpracoval prevádzkový čas.
- Prevádzkový čas je celkový pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v pružnom pracovnom období určenom zamestnávateľom.
- Pružné pracovné obdobie sa uplatní ako pracovný deň, pracovný týždeň, štvortýždňové pracovné obdobie alebo iné pracovné obdobie.
- Dĺžka pracovnej zmeny pri uplatnení pružného pracovného času môže byť najviac 12 hodín.
- Pružný pracovný čas sa neuplatní, ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu. Zamestnávateľ na tento účel určí pevný začiatok a koniec pracovnej zmeny.