Celoživotné vzdelávanie predstavujú podľa zákona „všetky aktivity, ktoré sa uskutočňujú v priebehu života s cieľom zlepšiť vedomosti, zručnosti a schopnosti“. Ďalšie vzdelávanie zahŕňa odborné vzdelávanie v akreditovanom programe, rekvalifikačné aj záujmové, čiže aj občianske a iné vzdelávanie, ktorým účastník uspokojuje svoje záujmy a rozvíja osobnosť. Štátny inštitút odborného vzdelávania (ŠIOV) zisťoval v reprezentatívnom prieskume, akú formu absolvovali Slováci a Slovenky v ostatných 12 mesiacoch (údaje uvedené v percentách).
Najviac aktívni sú mladí ľudia do 24 rokov, z ktorých až 74 percent absolvovalo niektorú z uvedených foriem vzdelávania, či už ide o jazykové kurzy, alebo o aktivity v dobrovoľníctve (až 22,8 %). Viac ako polovica respondentov vo veku od 26 do 54 rokov uviedla účasť vo vzdelávaní primárne zameranom na zvyšovanie kvalifikácie a odbornosti. Drastický prepad nastáva vo veku od 55 rokov, keď takmer 70 percent respondentov neabsolvovalo žiadnu formu vzdelávania.
Vzdelanie je jednou z najväčších hodnôt, každý by sa mal starať o rozvoj svojich vedomostí a zručností. S týmto výrokom sa stotožňuje viac ako polovica respondentov (51,5 %). Až na druhom mieste má zodpovednosť za vzdelávanie zamestnávateľ, a to dokonca v pracovnom čase (28,3 %), a iba 15 % účastníkov je presvedčených, že o ďalšie vzdelávanie „by sa mal starať predovšetkým štát“.
Kariérny rast, získanie novej práce, požiadavka zamestnávateľa alebo profesie, ktorú vykonávam, sú dôvody, prečo by sa takmer polovica respondentov (44,1 %) rozhodla pre ďalšie vzdelávanie. Nasleduje osobná potreba vzdelávať sa, rozvoj koníčkov a záľub (37,8 %) a po nich začatie podnikania (9,8 %).
Ako bariéry, ktoré im bránia v ďalšom vzdelávaní, uvádzajú respondenti nedostatok financií (24,4 %), času (19,7 %), osobné a rodinné dôvody (19,7 %), nedostatočnú ponuku v okolí (10,4 %).
„Najsilnejšiu bariéru si ľudia nosia v sebe. Môžete mať dostatok financií, môžete mať celoeurópsky aj celosvetovo platné certifikáty náležiace k danému vzdelávaniu. Môžete dať človeku na zlatom podnose to najlepšie, ale ak sa nenačiahnu sa po tom, čo im ponúkate, je akákoľvek snaha časom vyhodeným von oknom. Preto, ak by to bolo v mojej moci, apelovala by som na ľudí – chcite, majte túžbu po vedomostiach, učte sa. Budujete tak vlastnú hodnotu, prejavujete si sebaúctu. Učiť sa znamená byť šikovnejším, ale aj lepším. Dokonca aj lepším človekom,“ uzatvára po dvadsiatich rokoch skúseností vo vzdelávaní dospelých lektorka Renáta Názlerová.
| Ako sme sa vzdelávali? | |
|---|---|
| Žiadna forma vzdelávania | 45,5 % |
| Zaškolenie zamestnávateľom potrebné na výkon zamestnania | 19,6 % |
| Štúdium odborných materiálov | 15,4 % |
| Konferencia, seminár, prednáška | 15,3 % |
| Získanie potvrdenia o absolvovaní | 12,5 % |
| Získanie osvedčenia o kvalifikácii | 12,1 % |
| Jazykový kurz | 8,4 % |
| Záujmové vzdelávanie | 8,0 % |
| Dobrovoľnícke aktivity | 7,7 % |
| Študijná návšteva | 2,7 % |
Máte po štyridsiatke a cítite sa ako starší človek?
Priemerný vek populácie v Slovenskej republike dosiahol 40,6 roka, čo znamená, že už polovica našej populácie je staršia ako 40 rokov. Vzdelanie ľudí vyšších vekových skupín bolo často ukončené ešte pred masívnym nástupom internetu a zároveň stoja pred úlohou rozvíjať svoje schopnosti v spoločnosti, ktorá glorifikuje nové technológie.
Vzdelávanie je náročné
„Schopnosť porozumieť zmenám je v súčasnosti podmienkou nielen uplatnenia sa na trhu práce, ale aj toho, že ľudia si sami seba vážia,“ hodnotí skúsenosti kariérna poradkyňa Emília Lopušníková. Preto je viac ako kedykoľvek predtým akútna potreba celoživotného vzdelávania, či už ide o certifikácie, akreditované kurzy, alebo rozvoj záujmov.
„Účasť dospelých vo vzdelávaní klesá so zvyšujúcim sa vekom,“ konštatuje Ľubica Gállová, vedúca odboru európskych politík Štátneho inštitútu odborného vzdelávania. Pre ľudí nad 45 rokov sú vzdelávacie aktivity zvyčajne spojené so zmenami v pracovnom živote alebo s rozvojom záujmov. Príležitosti pre starších ľudí sú však často limitované alebo ponuka nie je dostatočne prispôsobená ich vzdelávacím potrebám. Skvelým príkladom vzdelávacích príležitostí pre starších ľudí sú univerzity tretieho veku.
Vzdelávanie ľudí po štyridsiatke je náročné aj pre samotných lektorov. „Sú to už vyformovaní ľudia, ktorí chcú žiť so svojimi hodnotami. Neradi sa prispôsobujú a nemajú radi zmeny, chcú hlavne zarábať. Je to statická generácia,“ hovorí Lopušníková.
Strata odvahy
Výkonná riaditeľka Slovenskej akademickej asociácie pre medzinárodnú spoluprácu Irena Fonodová jej skúsenosti potvrdzuje: „Ešte pred tridsiatimi rokmi bolo vzdelávanie tretia hodnota človeka, teraz je na priečke 27. Ľudia po štyridsiatke bývajú často zmätení zo súčasnej rýchlej doby, stratili ideály a aj odvahu učiť sa nové veci. Neuvedomujú si, že je pred nimi ešte vyše dvadsať rokov aktívneho života a vzdelávanie im pomôže v pracovnom aj rodinnom živote.“
Slovenskí odborníci sa pripájajú k apelu medzinárodných organizácií: „V súčasnom svete by mala byť prioritou vo všetkých oblastiach vzdelávania podpora pri využívaní informačných technológií, rozvoj oblastí, ako sú zdravotná osveta, mentálne zdravie alebo finančná gramotnosť. Učenie sa je dôležitým prvkom prístupu aktívneho starnutia – pomáha udržiavať dobrú psychickú a fyzickú kondíciu, budovať a upevňovať sociálne vzťahy a pocit naplnenia a užitočnosti aj v neskoršom veku,“ uzatvára Ľ. Gállová. Celoživotné vzdelávanie sa uskutočňuje prostredníctvom formálneho a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa. Umožňuje každému doplniť, rozšíriť a prehĺbiť si získané vzdelanie, rekvalifikovať sa alebo uspokojiť svoje záujmy. Uskutočňuje sa v inštitúciách ďalšieho vzdelávania, v školách, školských a mimoškolských zariadeniach.