Z prieskumu, ktorý pre personálnu agentúru Manuvia realizoval na jar 2019 Ipsos, vyplýva, že väčšine ľudí by neprekážalo začať pracovať v úplne inom odbore. Ochotu začať pracovať v úplne inej oblasti uviedlo 90 % respondentov, pričom približne polovica z nich by takú zmenu zvládla bez problémov. Druhá polovica si myslí, že by to také jednoduché nebolo, ale zvládla by to. To, že by pre nich zmena odboru nebola problém, uvádzajú o niečo častejšie muži (44,2 %) ako ženy (43,1 %).
Najjednoduchšie a bez problémov by odbor vymenili ľudia v Trenčianskom kraji (52,4 %) a v Banskobystrickom kraji (49,2 %), pričom celoslovenský priemer je asi 44 %. Menej flexibilní sú ľudia v Trnavskom, Žilinskom a Bratislavskom kraji, kde zmenu v odbore si nevie predstaviť 12,6 %, respektíve 11,3 % respondentov vs. celoslovenský priemer 9,6 %. „Za povšimnutie stojí fakt, že ochota zmeniť odbor na Slovensku s vyššie dosiahnutým vzdelaním klesá. U ľudí so základným vzdelaním je možné očakávať, že tvoria nekvalifikovanú pracovnú silu a každý takýto zamestnanec si zároveň dokáže predstaviť, že by začal pracovať v inom odbore. Zatiaľ čo medzi vysokoškolákmi, ktorí sa odborovo profilujú v priebehu štúdia, by odbor nedokázalo zmeniť 11,2 % z nich,“ komentuje výsledky Peter Dosedla, generálny riaditeľ agentúry Manuvia.
Zaujímavé je, že ľudia do 26 rokov sú ochotní pristúpiť k zmene menej ako ľudia vo veku 37 až 53 rokov.
Vzdelanie a prax sa často obchádzajú
„Aby sa človek v priebehu života dokázal prispôsobiť a v prípade potreby mohol zmeniť profesiu, mal by sa naučiť osvojovať si nové kompetencie. Slovenské školstvo to však neumožňuje, čo považujem za vážny problém,“ hovorí Peter Dosedla. Podľa neho sa v slovenských školách študenti učia priveľa teórie a málo praxe, zatiaľ čo v západných krajinách, kde sú školy oveľa viac prepojené s firmami (budúcimi zamestnávateľmi), tvorí prax až 70 % výučby. Angažovanosť súkromného sektora v odbornom vzdelávaní má pritom aj ďalšie pozitíva – od čisto praktického financovania technického vybavenia odborných škôl až po priblíženie študijných odborov potrebám pracovného trhu.
Ani systém celoživotného vzdelávania nie je podľa Petra Dosedlu nastavený optimálne. Vzdelávanie pracujúcich preto nahrádzajú firmy. Situáciu nezľahčuje ani to, že sa na pracovisku stretáva niekoľko generácií a každá vyžaduje úplne odlišný spôsob vzdelávania. „Dnešní päťdesiatnici majú pred sebou ďalších 14 produktívnych rokov, kým odídu do dôchodku. Trh práce sa mení a je potrebné zamerať sa na nové možnosti ich kariérneho smerovania,“ upozorňuje Peter Dosedla.
Už dávno neplatí, že výber študijného odboru ovplyvní celú budúcu kariéru zamestnanca. Ľudia môžu svoju kvalifikáciu zvyšovať alebo úplne meniť v priebehu kariéry. Firmy často ponúkajú zaučenie či možnosť doplniť si kvalifikáciu. Podľa informácií personálnej agentúry Manuvia je toto jeden z efektívnych spôsobov, ako doplniť neobsadené pracovné pozície. Firmy majú väčšinou vlastné školiace centrá a vlastné rozvojové projekty, ktoré im pomáhajú udržať odbornosť v dlhodobom horizonte. Aj absolventi stredných odborných škôl sa musia doškoliť, pretože im chýba prax. Pozitívne je, že firmy sú ochotné školiť aj nových uchádzačov alebo agentúrnych pracovníkov. Obvykle za podporu pri získaní vyššej kvalifikácie očakávajú lojalitu, napríklad nemožnosť odísť z firmy skôr ako po roku.
Najvyhľadávanejšie profesie
Na Slovensku aktuálne najviac chýbajú ľudia vo výrobe, stavbári, vodiči a technici. V štatistikách Manuvie najčastejšie figuruje dopyt firiem po operátoroch výroby a montéroch – tí síce nemajú vysokú kvalifikáciu, ale musia zvládať veľké objemy, preto sú pre podniky veľmi dôležití. Na kvalifikované pracovné pozície sa najčastejšie hľadajú zvárači, CNC operátori a vodiči vysokozdvižných vozíkov.
Podľa Svetového ekonomického fóra do roku 2025 zanikne 80 miliónov pracovných miest, ale 130 miliónov nových sa objaví, pričom väčšinu z nich dnes ešte nie je možné ani definovať. To, že sa väčšina zamestnancov nebojí odbor zmeniť, dáva nádej, že si náš pracovný trh s nadchádzajúcim vývojom poradí.