Každý deň čelíme množstvu zložitých situácií, ktoré musíme riešiť. Často pod ich tlakom podľahneme impulzívnosti a na povrch sa dostávajú emócie, ktoré nám škodia. Viac ako 80 % dňa fungujeme v režime autopilota. Zďaleka nie všetky podvedomé návyky, ktoré sme si vytvorili repetitívnym správaním, sú však prospešné. „Stávame sa tým, čo opakovane robíme,“ vyhlásil pradávno Aristoteles.
„Vďaka technikám reziliencie dokážeme lepšie zvládať aj emocionálne veľmi vyhrotené situácie a nachádzame konštruktívne reakcie a riešenia nielen pri bežných každodenných záležitostiach, ale aj zoči-voči nadčasovým náročným výzvam a okolnostiam,“ hovorí Zuzana Čmelíková, odborníčka na organizačnú etiku, leadership a rezilienciu.
Na Slovensku je len málo ľudí, ak vôbec nejakí ďalší, ktorým by v USA zasvätili konkrétny vysokoškolský študijný program. „Bobby si vybral moje meno, lebo videl, že som veľký nadšenec organizačnej etiky a leadershipu. V tom čase sa u nás nedalo študovať niečo také, a tak mi to umožnil na Jepson School of Leadership Studies na University of Richmond a aj prostredníctvom stáže dva roky po sebe priamo vo svojej firme,“ vysvetľuje Zuzana Čmelíková.
Dobrá Niva v Amerike
Spomenutý Bobby je Robert S. Ukrop, podnikateľ slovenského pôvodu, ktorého starí rodičia sa presťahovali za „veľkú mláku“ už začiatkom 20. storočia z malebnej stredoslovenskej dedinky Dobrá Niva. Preložený domicil sa po viac ako 100 rokoch premieta do artiklov „Good Meadow Homemades” značky Ukrop's Homestyle Food.
„Na Jepson School som strávila s profesorkou Joanne B. Ciulla päť týždňov. Páčila sa im tam moja pracovná morálka a odhodlanie šíriť ‚ethical leadership‘ aj na Slovensku. Preto Bobby vytvoril program, na ktorom mohli participovať ‚visiting scholars‘ z východnej Európy, respektíve všeobecnejšie z krajín s ‚and emerging markets‘,“ objasňuje Čmelíková a dodáva: „Celosvetovo to bola prvá škola, kde sa dal študovať leadership ako autonómny odbor.“
Iniciačnou skúsenosťou s rezilienciou pre ňu bolo oboznámenie sa s prácou výskumníkov z Pensylvánskej univerzity „Master Resilience Training“, ktorá má obrovské praktické využitie. Sama koncept reziliencie charakterizuje nasledovne: „Ide o optimálne fungovanie jednotlivcov a tímov. Vytvorením návykov reziliencie dokážeme dosiahnuť najvyššiu úroveň samých seba v osobnom aj pracovnom živote.
Nevyhnutnosť na prežitie
Jedinečnosť reziliencie v porovnaní s mnohými podobnými konceptmi zameranými na empatickejší manažment, soft skills či work-life balance vidí Zuzana Čmelíková v troch zásadných bodoch: „Silný vedecký background, široká použiteľnosť a návod na prežitie. Tento koncept sa rozvíjal niekoľko desaťročí. Má silný fundament v psychológii a je obohatený najnovšími poznatkami neurobiológie a neuropsychológie. Dá sa sledovať progres v jeho kľúčových kompetenciách – je merateľný. Okrem toho aj veľmi dobre aplikovateľný na pracovnú i súkromnú oblasť, a to pre rôzne cieľové skupiny – odvetvia, prostredia, jednotlivcov, celé tímy a organizácie. V dobe extrémov sa rozvoj osobnej reziliencie stane priam nevyhnutnosťou na prežitie.“
V manažérskom prostredí je veľmi žiaduce a očakávané, že líder má jasne definovanú víziu, poslanie a hodnoty.Zuzana Čmelíková
Na Čmelíkovú najviac zapôsobila dlhodobá práca priekopníkov v oblasti psychológie a reziliencie Martina Seligmana, Karen Reivich, Andrewa Shattého a Angely Duckworth. Do vlastného fungovania v súkromnej aj profesijnej rovine vnáša tento koncept vedomou prácou na vytváraní žiaducich rezilientných návykov, ktoré priamo podporujú budovanie kľúčových kompetencií reziliencie. „Sebauvedomenie, sebaregulácia, kritické myslenie, empatická komunikácia, rozvoj dobrých vzťahov, realistický optimizmus, efektívny energy-manažment a ‚grit‘ – urputnosť,“ vymenúva Zuzana Čmelíková.
Pozitívny efekt
Zároveň vyslovuje presvedčenie, že je potrebné implementovať do osobného a pracovného fungovania takýto formulovaný, štandardizovaný a školený rámec namiesto inštinktívneho prístupu: „Jednoznačne áno. Prináša to merateľný pozitívny efekt vo zvyšovaní angažovanosti, efektivity a spokojnosti zamestnancov. Miera našej angažovanosti v akejkoľvek oblasti má priamy vplyv na výkonnosť. Existuje množstvo štúdií z rôznych krajín sveta – Holandska, Veľkej Británie, Belgicka, Austrálie, USA…“
Na Slovensku sa s ohľadom na kultúrny kontext opiera Zuzana Čmelíková a jej kolega Ľubo Jagelek, ktorý jej pomáha v našich končinách rozvíjať koncept reziliencie, najmä o českú štúdiu z vlaňajška. Jej autormi sú Ludmila Kašpárková, Martin Vaculík, Jakub Procházka a Wilmar B. Schaufeli. „Výsledky výskumu z pracovného prostredia poukazujú na dôležitý vplyv, ktorý má osobná reziliencia zamestnancov na ich schopnosť podávať optimálny výkon v stresujúcich situáciách,“ konštatuje Čmelíková a pokračuje: „Ako ďalší zdroj uvádzame výskum Jurieho Rossouwa z oku 2017, ktorý sa venoval meraniu efektivity tréningov reziliencie na pracovisku. Zaujímavé zistenia boli: po opakovanom tréningu sa úroveň osobnej reziliencie u účastníkov školenia merateľne zvýšila o 25%, čo má priamy vplyv na nárast schopnosti zvládať stres, znižovanie počtu dní absencií v práci z dôvodu choroby a zvyšovanie miery angažovanosti, produktivity a spokojnosti nielen v pracovnej, ale aj v osobnej oblasti.“
Odišiel z korporátu, aby pomáhal druhým nájsť samých seba
Ľudia zvyčajne najprv hľadajú sami seba a snažia sa prospieť komunite, až neskôr sa pragmatickejšie presadzujú v podnikateľskej či korporátnej sfére. Nájdu sa však aj výnimky, u ktorých je táto následnosť presne opačná. Vyštudovaný prírodovedec Luboš Jagelek pôsobil dve desaťročia v biznise. Pracoval pre siete Carrefour, Metro a COOP Jednota v pozíciách vedúceho obchodného oddelenia, riaditeľa veľkoobchodu či šéfa obchodno-prevádzkovej sekcie.
Viedol aj 450 ľudí
Venoval sa bežnej operatíve, ale tiež zákazníckym stratégiám, marketingu aj vzdelávacím programom pre zamestnancov. Dlhodobo viedol tímy s 200 – 450 ľuďmi. Nečudo, že priebežne na dennej báze naplno vnímal i rešpektoval potrebu zvládať záťažové situácie v profesijnom aj civilnom živote.
„Získané vedomosti a skúsenosti som si dopĺňal štúdiom literatúry z oblasti psychológie, neurobiológie či zdravého životného štýlu,“ hovorí Jagelek a nadväzuje: „Pridalo sa k tomu aj objavovanie techník reziliencie, ktorá má merateľný pozitívny vplyv na zvyšovanie angažovanosti, efektivity a spokojnosti zamestnancov, ale, samozrejme, aj manažérov, pričom harmonizuje vzájomné vzťahy po tejto vertikálnej línii.“
Koncept reziliencie je zatiaľ na Slovensku pomerne málo známy. K propagovaniu jeho praktickej využiteľnosti a významu pre optimálne fungovanie jednotlivcov i celých kolektívov a spoločností sa Luboš Jagelek ako manažér pridal v apríli 2019, aby pomáhal aj druhým nájsť samých seba systematickým rozvíjaním rezilientných kompetencií, ku ktorým patria napríklad sebauvedomenie, sebaregulácia, kritické myslenie, empatická komunikácia, rozvoj dobrých vzťahov, realistický optimizmus alebo tzv. Grit, teda akási urputnosť.
Zjednodušene povedané, reziliencia je naša schopnosť poradiť si s neprajnými okolnosťami, opäť sa vzchopiť a neochvejne ísť za svojimi cieľmi, túžbami a snami. „Môžeme ju tiež charakterizovať ako húževnatosť, nezlomnosť, trpezlivosť, vytrvalosť a schopnosť jedinca adaptovať sa na zmeny,“ podotýka Jagelek. Rezilientní lídri sú podľa odborníka na energy management Jageleka schopní s nadhľadom zvládať výzvy a problematické konštelácie, obracajú na prvý pohľad zdanlivo nepriaznivé situácie vo svoj prospech, neustále nachádzajú nové príležitosti, odbúravajú strach a stres z prípadného neúspechu, utvárajú pozitívne vízie, podmienky a vzťahy a v neposlednom rade kvalitný život pre seba, svojich podriadených a všetkých ďalších zainteresovaných – záujmové skupiny.
„V manažérskom prostredí je veľmi žiaduce a očakávané, že líder má jasne definovanú víziu, poslanie a hodnoty. Etické správanie demonštruje pri účinnom riešení každodenných výziev. Doba je veľmi dynamická a uponáhľaná – žijeme v turbulentných časoch, v ktorých to lídri a manažéri vôbec nemajú jednoduché. Práve preto sa stáva ich schopnosť efektívne zvládať záťažové situácie jednou z kľúčových kompetencií, ktorá je dôležitá pri nadobúdaní a udržiavaní dôvery a pre udržateľný rozvoj nimi vedených organizácií,“ uzatvára Luboš Jagelek.