Najčastejšie otázky smerujú ku koordinácii dávok. „Ide o prípady, keď slovenskí občania žijú a pracujú v zahraničí alebo pracujú v zahraničí a riešia, z ktorej krajiny môžu dávky pre rodiny s deťmi poberať,“ približuje Mária Hrehová z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. „Úrady práce priebežne podávajú informácie aj o podmienkach poberania iných dávok. Potom sú tu ešte „sezónne“ otázky, napríklad na začiatku školského roka otázky k prídavkom na dieťa a otázky evidencie stredoškolákov, v júni napríklad otázky k evidencii čerstvých absolventov vysokoškolského štúdia s ohľadom na pokračovanie na ďalších stupňoch,“ dodáva.
V prípade legislatívnych zmien, ako napríklad teraz pri rodičovskom príspevku, sa otázky týkajú výšky príspevku alebo výmeny príspevku na starostlivosť o dieťa za rodičovský príspevok. „Aktuálne je to práve výmena príspevku na starostlivosť o dieťa za rodičovský príspevok. Ak chce klient prejsť z poberania príspevku na starostlivosť o dieťa na rodičovský príspevok, musí na úrade práce požiadať o odňatie príspevku na starostlivosť a zároveň požiadať o rodičovský príspevok. To môže urobiť počas januára, keďže zvýšený rodičovský príspevok sa bude prvýkrát vyplácať vo februári 2020,“ vysvetľuje Hrehová. „Je na rodičovi, aby si zvážil, ktorý príspevok je pre neho výhodnejší. Napríklad ak má klient viac detí do troch rokov, ktoré navštevujú zariadenie, potom môže byť preňho výhodnejší príspevok na starostlivosť o dieťa. Ten totiž patrí na každé dieťa, rodičovský príspevok je vždy len jeden,“ hovorí.
Rodičia majú aj viaceré oznamovacie povinnosti. „Rodičia sú povinní po dovŕšení troch rokov veku nezaopatreného dieťaťa do začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky oznámiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny písomne alebo elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom, akým spôsobom a kde bude zabezpečovaná starostlivosť o toto nezaopatrené dieťa. Úrady využívajú informačný systém, ktorý automaticky definuje zoznam detí "úradu‘, ktoré v danom mesiaci dovŕšili tri roky. Ak si rodič nesplní oznamovaciu povinnosť, úrady štandardne postupujú tak, že mu zašlú odporúčané tlačivo ,oznámenie‘ na adresu trvalého pobytu s uvedením termínu dokedy je povinný oznámenie doručiť úradu,“ vysvetľuje bežný postup Mária Hrehová. Ak na toto nereaguje, tak sa pošle výzva v zmysle správneho konania, kde je klient poučený, že ak si povinnosť nesplní, výplata prídavku bude zastavená.
„Ak nereaguje ani na takúto výzvu, vykoná sa šetrenie v rodine. Šetrenie vykonávajú terénni sociálni pracovníci. Ku každému prípadu sa pristupuje individuálne. Ak sa zistí, že sa rodina na adrese uvedenej v žiadosti nezdržiava, úrad osloví obec, školu, detského lekára, prípadne cudzineckú políciu. Aktívne sa spolupracuje s oddelením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Okrem uvedených spôsobov sa využíva aj telefonický kontakt, e-mailová komunikácia s rodičom,“ dodáva.
Vo väčšine prípadov, keď si rodič nesplnil povinnosť ani po výzve, sa preukáže, že rodina sa nezdržiava v mieste svojho trvalého pobytu, pričom sa zistí, že rodina žije v zahraničí, napr. v niektorej z členských krajín únie. V týchto prípadoch sú oslovené styčné orgány členských štátov EÚ a výplata prídavku sa zastaví do doby preukázania nároku oprávnenou osobou a určenia kompetencie na výplatu prídavku v rámci koordinácie rodinných dávok. „Avšak rodičia si vo väčšine prípadov túto oznamovaciu povinnosť splnia. Okrem pobytu v zahraničí je najčastejším dôvodom nesplnenia oznamovacej povinnosti opomenutie zo strany rodičov. V takých prípadoch nedostanú prídavok na dieťa. Ak si splnia povinnosť, výplata prídavku sa obnoví,“ vysvetlila Mária Hrehová.